Behá, klikuje, hrá futbal, ale nepomáha to ani zamak. Predseda vlády sa bojí. Dá sa to prečítať v jeho vystrašených očiach a počúvať v jeho nedôstojnom a nekontrolovanom táraní.
Možno mu chýba láska k ľuďom, pokoj v duši a pokora pred Tým, čo všetkých presahuje.
Chorobný strach. Niečoho alebo niekoho sa veľmi bojí.
Mal by si prečítať knihu MUDr.Jana Hnízdila AKO SA NESTAŤ PACIENTOM. Autor za ňu získal Cenu čitateľov (Český bestseller roku 2014).Mohli by si ju prečítať aj ostatní, čo rozhodujú, nafukujú sa, o slušnosti voči ľuďom nechyrujú, podaromnici mlátia prázdnu slamu, ale sú presvedčení, že sú to perly, ktoré hádžu sviniam, to, akože, nám, svojim poddaným, lebo podľa výsledkov svojho správania nemajú ani potuchy, akí vlastne sme.
Akí sú naši politici?
Podľa Hnízdila, citujem:
"Naši politici nie sú klamári. len nehovoria pravdu.
Nie sú ani hlupáci, len im chýba múdrosť.
Nie sú bezohľadní, len im chýba ohľaduplnosť.
Nie sú nezodpovední. len im chýba zmysel pre spoločenskú zodpovednosť"
Ako príklad uvádza život a smrť Stanislava Grossa: V 34 rokoch sa stal najmladším predsedom vlády ČR. Do politiky šiel s dobrými úmyslami, presvedčený o vlastnej pravde, slušný, citlivý, ambiciózny, úplne zdravý. Bol miláčikom davu. Vtedajší prezident Václav Havel ho označil za nádej českej politiky".
Zomrel vo veku 45 rokov na jednu z najtrýznivejších chorôb amyotrofiickú laterálnu sklerózu (ALS).
V roku 2014 sa v dokumente z cyklu Expremiéri verejne priznal k tomu, že počas svojej politickej kariéry pochybil. "Prijal som Krista a ospravedlňujem sa všetkým, ktorých som sklamal", odkázal divákom.
Stanislav Gross ochorel na hybris, nákazu politickej spupnosti.
V gréckom staroveku to slovo znamenalo pýchu, domýšľavosť, nadradenosť, vyzývavé a drzé konanie, ktoré nevyhnutne stihne trest.
