Má v parlamente aj aj niekoľko hercov a komikov, napríklad pán Pročko mu rád poradí. Po voľbách tvrdil, že bude prísny až radikálny a verný heslu "Padni, komu padni".
Doteraz sa situácia na Slovensku javí ako územie múdrejších ľudí, ako si časť občanov myslievala podľa volebných výsledkov za čias Mečiara a Fica.
Ako dnes žijú takzvaní bežní ľudia, Slovenky, Slováci, Slováčatá a, samozrejme aj tí z menšín, aby sme boli korektní. A aj najstarší a prestarnutí, o ktorých členovia súčasnej vlády a iní zodpovední činitelia chcú(aspoň o tom často hovoria) prednostne chrániť.
Je výborné, že chodiaci, a dušou mladoni a mladice, ktorým neustále znie do uší "zostaňte doma", si môžu vyjsť do okolia svojho bydliska v čase medzi deviatou a dvanástou (zatiaľ, lebo niektorí, čo im nakupujú šoféri, majú blúznivé nápady o zmene toho termínu). Už o pol dvanástej môžu sledovať tých pod šesťdesiatpäť, ako sa disciplinovane v poldruhametrových odstupoch stavajú s rúškami na tvárach a niektorí aj s rukavicami na rukách pred lekárne (že by dostali rúška?), ale najmä pred predajne potravín.
A vtedy príde na myseľ nám, staroňom, ako sme stávali pred samoobsluhami v auguste 1968. Proti okupantom sme nemali nijaké rúška, ale mohli sme si, na rozdiel od prežívaného času koronavírusu, vybrať z dvoch druhov jogurtov a jedného druhu chleba, hoci vtedajší oddaní režimu mohli nakupovať v takzvaných vybraných predajniach alebo si pred Tuzexom kúpiť bony od vekslákov s aj dnes známymi, ale postaršími tvárami v drahých autách.
Niektorí postarší ešte aj dnes s nostalgiou spomínajú, ako nám, aj v normalizačných časoch, pod ochranou istých cudzích vojakov bolo tak úžasne dobre... Najmä bývalí eštebáci a zvyšky papalášov s vysokými dôchodkami.
