Prekvapilo ma, že som len nedávno zistila, ako rýchlo sa, vari ešte stále šéf ĽSNS - Kotlebovci, skrátka nosič kríža na príznačnom menčestrovom saku s tým veľkým krížom na klope, premenil.
Chápem, že niekým milovaný, inými neznášaný, vari ešte stále predseda, znovu natoľko priľnul k deve či žene, že ju spravil svojou náhradníčkou v parlamente, keď si ho - je to vôbec u nás možné -, nejaký sudca dovolil odsúdiť?
Poslankyňa Vorobelová ma síce ničím nezaujala, nevšímavosť k jej osobe sa zmenila vo chvíli, keď niekoľkým televíziám zverila tajomstvo svojho intelektu. Nevedela totiž, či bude hlasovať proti vláde alebo za ňu a verejne to vyznala. Na druhý deň už nevydržala absenciu svojho srdcového alebo Kotlebovho hlasu, a vykričala médiám, komu musí a teda bude patriť táto krajina. Asi viete, koho myslela.
Tí, ktorí aj jej ústami, plus ďalší parlamentní "statoční", neprestajne plnia mikrofóny médií tvrdením, že naša prezidentka je agentka Západu a pofidérna Slovenka, ma včera v noci tak vytočilo, že som sa v priezvisku poslankyne Slavěny pri písani blogu pomýlila.
Navyše si myslí, že Ukrajinci sú banderovskí pohrobkovia (hoci my deti sme ich volali benderovci, bolo nám to vtedy aj tak jedno).
U nás našťastie nijaký Bandera nespával a neumýval sa v záchode ako Rusi.
