Vďaka za November ´89, vďaka za blogy

Písmo: A- | A+

Nech je mi dovolené povedať, ako vravieval bývalý katolícky disident a neskôr, po prepustení z väzby 23. novembra 1989, politik Ján Čarnogurský, že, napriek všetkému, čo sme si neskôr vyvolili, som vďačná Osudu za 17. november.

Napríklad aj preto, že existujú tieto blogerské stránky.

Môžeme na nich slobodne uverejňovať svoje názory, a okrem občasných nevľúdnych anonymných reakcií a občas chrapúnskych výrazov nás, doteraz, ešte fyzicky nenapádajú.

Samozrejme, aj oni, utajení hráči, čo sú presvedčení, že len oni "kopú" za pravdu, chcú prejaviť svoje postoje, realizovať sa. Nenapíšu blog z dôvodov, ktoré poznajú iba oni. Možno sa im len takto, pod akousi značkou, žiada vyjadriť osobnú nevraživosť či obdiv voči dobe, v ktorej žijeme, voči prezidentovi, vláde a parlamentu, voči susedom, aj vlastnému strachu.

Pod pláštikom anonymity "hrdinsky" ukladať protestné slovo za slovom je také príjemné!

Niekedy sa chcú len ohradiť voči názoru, s ktorým nesúhlasia, inokedy voči osobe samotného blogera.

Je to ich vec aj vtedy, ak prekračujú základné pravidlá slušnosti a úcty človeka voči človeku? Veď bloger nemusí byť múdrejší ako iní a, samozrejme, nemusí mať pravdu. Ak však aj on tiež len chce vyjadriť svoj názor, je skvelé, že mu "je dovolené".

Teda zatiaľ.

Skryť Zatvoriť reklamu