Nielen svoju krv, ale aj krv svojich žien, detí a vnukov? Nehovor mi, že každý si na zemi musí splniť svoju úlohu, to je vydieranie. Ak ťa označím, budem aj ja patriť k tvojim vrahom. Vravíš, že sa mám modliť a modlitba ma upokojí...Ku komu sa mám modliť? Neviem, či som niekedy veril v boha, verím v teba, a ty nie si boh. Že ak verím v teba, verím aj v neho? Ten tvoj boh nemôže byť len Abrahámov, Mojžišov a tvoj?! Kto, okrem vás troch ešte pozná toho boha? Prečo dovolí, aby ťa zabili v tomto veku?
Keď ma Kaifáš prepustil z porady sanhedrinu, prišiel som za Tebou. Do večera mám jemu a ostatným oznámiť svoje rozhodnutie...
Neusmievaj sa, stále sa len usmievaš. Ty do mňa vidíš? Vidíš do budúcich čias? Všetko, čo sa stane, je kdesi neviditeľnou rukou zapísané a my plníme len vôľu vekov?
Boh je horiaci ker alebo hlas z neba? Ako vyzerá, veď ho nik nepozná?! Možno okrem teba, možno...Ale aký je to otec, keď ťa ponúka ako obetného baránka? To nemôže byť ten skvelý, láskavý, milujúci boh, ktorého tak naliehavo propaguješ. Stále trváš na kríži? Si slobodný až na smrť, to ti nikto neuverí... Nechci, aby som ťa zradil, pane.
Zahodil som kvôli tebe zaujímavú budúcnosť. Mohol som byť vykladačom písiem, pocestným kazateľom alebo vodcom vzbúrencov proti Rímu. Mohli ma zabiť v hrdinskom boji proti okupantom. Áno, vyzdvihol si ma na miesto správcu a zveril mi spoločný majetok. Staral som sa o pokojný priebeh tvojich prednášok, organizoval som dlhé pochody, zjednával ubytovanie pre teba a tvoju družinu, zabezpečoval jedlo a vodu. Staral som sa o všetko pozemské, aby ste sa, ty a ostatní, mohli modliť. Patrím tebe, nemám ženu ani deti, som sám. Prečo ťa mám zradiť? Ak urobím, o čo ma žiadaš, v očiach sveta na veky vekov ostanem tvojim vrahom. Vyvrheľom ľudstva. Ale nezabúdaj, môj pane, že aj ja mám slobodnú vôľu.
Z rkp. Aj pravda je len slovo?
