Je ťažké a priam nemožné riešiť čokoľvek s humorne rozladenými ľuďmi, ak im chýba móres. Asi to u mňa funguje, nemôžem si pomôcť..
Moja rodina vrátane občas nových príchodzích je výnimka, tolerantnejšiu nepoznám. Iba raz som sa pomýlila.a šlo v podstate o celkom jednoduchý princíp, hoci ho budete nazývať aj múdrejšími slovami, napríklad ako Princíp pravdy v otázkach kvality.
Keď som kedysi pri stretnutí priznala svoju banálnu náklonnosť k českým jogurtom, podráždená kolektívna reakcia znela, že naše sú len naše, aj keď sú riedke, čomu sa oponovať nedá.
Každý podľa vlastnej chuti a DNA.
Inak sa to tiež označiť nedá.
Nikto sa nezasmial, čo môže signalizovať aj pohodlné riešenie dať všetkému pokoj, a mať sa, no povedzme, priemerne...
Nech si vlastnú priemernosť zhodnotí každý sám.
Víťazoslávne vstal s pohárikom v ruke istý ujec:"Tento poznáte, ujčiná? Vám sa zapáči, keď je český, veď je hustý...
Najskôr predscéna s etudou obliekania, vyzliekania, sexu a všeličoho iného s pointou, že akú mala, takú dala.
To chce každý "dobrý" Slovák..
Takmer aplauz.
Poskladáte sa mi na lacný starobinec, milá rodina?
Alebo sa mám obrátiť na toho, ktorý mi dnes z obrazovky hrozil a vykrikoval: Vy, vy,vy, vy, vy..!
:
.
