Dúfala som, že tých 13 až 20% percent očakávaných voličov Za ľudí, jej ostane verných. Po tvrdých zásahoch a výmysloch zo strany vtedy premiéra Fica voči Kiskovi v rámci Ficovho prezidentského fiaska (ani v tomto smere nebol sám, ale ostatní adepti nemali primeranú moc ani "našich" ľudí na správnych miestach), som dúfala, že po troch komunistických prezidentoch sa dokázala prebrať aj časť tisícov bývalých členov KSS, udavačov a príslušníkov ŠTB. A "ľud"? aspoň jeho kresťanská časť sa vyľakala, aby Smer nevyhral s vysokým náskokom. Nepochopiteľne sa pridala k úchylnému rozsievačovi spermií, podvodníkovi a klamárovi, čo sa nestáva ani v zaostalejších krajinách. V ďalšom prípade ťažko naletela výtržníkovi a trápnemu šašovi z parlamentu, ktorý si k sebe bez akéhokoľvek výberu vybral znôšku rôznorodých bytostí, čo by jedna o druhú neoprela ani bicykel. Ten tretí z budúcej koalície doteraz činmi nepresvedčil, že sa mu oddá veriť.
Strana Za ľudí, s ktorou som sa stotožnila, aspoň prešla do parlamentu. Domnievala som sa, že ak je tlačená k nadľudskému výkonu, dokáže sa zomknúť, a osobné záujmy pôjdu nabok. Nestalo sa. Pán Kiska z politiky odišiel a všetko sa zmenilo. Strana Za ľudí sa vlastnými chybami stala aj pre verných nedôveryhodnou.
Aj tak sa bývalej strane Za ľudí patrí poďakovať. Bola jediná, čo 3.decembra 2020 nehlasovala v parlamente za zvolenie Maroša Žilinku generálnym prokurátorom.
