Je skvelé, ak sú prítomní blízki dospelí, ktorí chcú deťom ukázať rodinnú súdržnosť, aby Janíčko s Marienkou o tridsať, štyridsať rokov rozprávali potomkom, aké neopakovateľné boli Vianoce za ich detských čias. Ak sa zámer celkom nevydarí, vzdialenejší príbuzní potešia svoje ego myšlienkou, že nielen u nich doma to nie je iné.
Problém je stromček. Nie je urastený podľa matkiných predstáv. Nestojí v správnom kúte podľa tatkových predstáv. A dedko dodá, že netreba mať vysokú na to, aby nejaký oný, diletant (vieme o koho ide) vedel správne zamontovať smrečok do kovového podstavca.
A vzduch sa napĺňa napätím, lebo aj sviečky blikajú pričasto a gule sú ešte od prababky, darčeky by nemali byť zabalené vo vlaňajších papieroch a modliť sa treba kolenačky, pričom čítanie z biblie sa zvykne čítať postojačky až pri stole. Deti nepoznajú nijakú vianočnú básničku (povedz, mama, my sme vedeli aj tri, prikladá svoj názor bezdetná krstná). Chúdence, váš otec nepozná jedinú koledu, to robí naschváľ, všetci vieme, že si ateista, pôjdete do pekla, deti, do pekla, chúdence, veď ste ešte aj nepokrstené, pustí slzu babka a už vzlyká mamina, prestaňte mama, otec! Dedo prestaň, kapustnica vychladne, dala som do nej pre chuť kus pliecka, aby ti chutila!
Ja pôst neporuším, bravčové nejem, ale kde sú bobálky?
Aké bobálky, hádam opekance s makom.
Ty si narkoman, dedo? Mak je droga.
Šalát je len pre teba bez majonézy a v kapustnici sú tvoje obľúbené slivky...Ryba bude bez kostí,
neboj sa.
Tú červenú rybu nejem, to sa u nás nikdy nepodávalo, a ty prečo neješ, Janko?
Nie som hladný...
Tak ty, Maruška, pozri, ako sa na teba smeje tá rybka.
Ale ja nemôžem, je mi zle...
