Aby sme pochopili hlavnú myšlienku filmu Vrtieť psom, mali by sme sa zamyslieť nad výrokom - Prečo pes vrtí chvostom a nie chvost psom ? Odpoveď znie : Preto lebo pes je múdrejší ako chvost. Keby bol chvost múdrejší, vrtel by chvost psom. Možno to niekomu bude trvať 10 minút, kým porozumie, čo nám film režírovaný v roku 1997 v dielni známeho režiséra Berryho Levinsona chce vlastne povedať. Stačí jediná veta a už by nám malo byť jasné, v akom duchu sa bude niesť tento neobyčajný americký film, ktorý si rýchlo získal svojich nadšených priaznivcov a pozitívne ohlasy.
Dej komédie prebieha vo americkom meste Washington. Už o 14 dní si občania majú zvoliť hlavu štátu. No zrazu to niekto prepískne a celá Amerika sa dozvie o prísne utajovaných sexuálnych radovánkach prezidenta s neplnoletým dievčaťom. Je nevyhnutné, aby sa celá situácia utriasla a nikto nevenoval pozornosť tejto bizarnej záležitosti. A tak vynikajúci odborník na manipuláciu s verejnou mienkou, poradca prezidenta, príde s nápadom vyhlásiť vojnu malej, americkej spoločnosti neznámej, bezvýznamnej krajine- Albánsku. Nie však naozaj. Pripravovaná vojna, existujúca len v mysliach režiséra a scenáristov sa stane centrom pozornosti spoločnosti. Vojnový konflikt, zinscenovaný podľa pripravenej osnovy kreatívnych scenáristov, natočený vo filmových ateliéroch nenechajú nikoho chladným. Celá Amerika je presvedčená, že sa začala vojna a na spomínaný škandál prezidenta sa rýchlo zabudne. Film poukazuje na skutočnosť, že ľudia uveria hocijakej hlúposti a absolútne nerozlišujú realitu od fikcie. A že to nemá hlavu ani pätu ? Všetci to hovoria, takže to pravda bude. Tu sa naskytuje problém tzv. názorových vodcov. Jeho podstata spočíva v tom, že máme v spoločnosti jedincov, ktorí majú na druhých väčší vplyv ako iní. Nestretneme sa s tým, len pri predvolebných kampaniach tak ako to je znázorňované vo filme, ale pri všetkých oblastiach verejného života.
Médiá predstavujú zdroje informácií, manipulujú s verejnou mienkou, zobrazujú mediálnu realitu, ktorá sa často ani zďaleka nepodobá na tú ozajstnú realitu. Tú uvidíme, len keď otvoríme oči a výnimočne použijeme rozum. Inak, budeme vždy len chvost psa, či chceme alebo nie a pes si s nami bude robiť čo chce. Zákonite, vždy platí , že múdrejší udáva smer a od neho hlúpejší sa môže akurát tak potichučky prizerať.