Bazilejská univerzita začiatkom týždňa zverejnila tri scenáre šírenia Covid-19 vo Švajčiarsku. Richard Neher v závislosti od rozsahu prijatých opatrení za najpravdepodobnejší považuje variant, že 60% sociálnych kontaktov sa podarí prerušiť súčasným opatreniami - zavretie škôl, obchodov, reštaurácií a športovísk, okrem potravín, lekární, drogérií, hotelov, obmedzením vstupu cudzincov do Švajčiarska.
V tomto variante sa očakáva, že v polovici mája počet chorých v tomto momente dosiahne maximum - 65 tisíc a do augusta bude 23 tisíc mŕtvych. Švajčiarsko má najvyšší počet nakazených na obyvateľa v Európe, možno aj na svete (2 chorí na tisíc obyvateľov). Deklaruje, že má cca. 800 postelí na oddeleniach intenzívnej starostlivosti, vrátane pľúcnych ventilátorov. Toto číslo chcú nemocnice postupne zvýšiť na 1200. Bude to stačiť?
Ak si zoberieme štatistiky Svetovej zdravotníckej organizácie WHO tak 14% chorých bude potrebovať nemocničnú starostlivosť, čo v polovici mája znamená obsadenosť 9000 lôžok len pre pacientov s Covid-19. Okrem toho podľa WHO 6% chorých musí byť napojených na pľúcnu ventiláciu, čo by bolo 4000 ťažko chorých. To pri 1200 existujúcich lôžkach na intenzívke bude znamenať, že len každý tretí či štvrtý sa naň dostane. A to nebude platiť len v polovici mája. Vzhľadom na stúpajúci a klesajúci trend v štúdii zverejnenej krivke nepomer medzi počtom postelí s ventilátorom a počtom ťažko chorých pacientov začne už niekedy v apríli a skončí koncom júla. To však počítame s tým, že všetky lôžka budú k dispozícii len pre pacientov s Covid-19. Kde budú ešte pacienti s infarktom, porážkou, rakovinou, obete havárií a nešťastí, ktoré tiež potrebujú intenzívnu starostlivosť?
Aké budú kritériá pre zapojenie pacienta na ventilátor? Kto dostane šancu na prežitie a kto nie? V Taliansku, Španielsku a Francúzsku je triedenie pacientov, takzvaná triáž, už dnes každodennou praxou. V Nemecku, ktoré má asi najväčšiu kapacitu postelí na intenzívkach, cca. 350 postelí na milión obyvateľov, týmto problémom poverilo Etickú radu pri spolkovej vláde. Jej člen Reinhard Merkel v relácii ZDF načrtol 3 scenáre, ktoré preferujú mladších pacientov pred staršími a zdravých pacientov pred tými s chronickými chorobami. Dokonca sa môže stať, že staršieho pacienta ani nepripoja na voľný ventilátor, keďže o par hodín očakávajú, že im privezú mladšieho pacienta, ktorý bude mať väčšiu šancu na prežitie.
Metódou R. Nehera z Bazileja sa inšpirovali aj ďalší, napríklad Michail Tamm z Moskovskej štátnej univerzity, ktorého výpočty prispeli k prijatiu radikálnych reštrikcií v 13 miliónovej Moskve. Je to tá istá štatistická metóda - SEIR, akú použili aj pri uzatvorení amerického Chicaga.
Nárast prípadov nakazených a úmrtí je časovo posunutý. Podľa WHO čas medzi nakazením, prejavmi choroby, prevozom do nemocnice, pripojením na ventilátor a úmrtím pacienta trvá cca 2 až 3 týždne. To vysvetľuje aj to, že opatrenia, ktoré urobila talianska vláda pred 2-3 týždňami sa začínajú až teraz prejavovať v klesajúcich počtoch novonakazených. Počet mŕtvych však začne možno klesať až o 1-2 týždne, pokiaľ drastické opatrenia budú platiť aj naďalej. Preto je dôležité začať včas s opatreniami a nečakať až to budú tisíce mŕtvych, ktorých počet za 2-3 týždne od zavedenia opatrení až do začatia ich účinkovania narastie na desaťtisíce, či viac. Negatívnym prípadom je aj Británia. Vyčkávanie s reštrikciami viedlo k vysokým číslam nákazy a dnes počty mŕtvych prudko stúpajú a ešte týždne budú.
Pokiaľ to dôjde až do takéhoto štádia žiadna krajina sa už nevyhne "shutdown", spomaleniu spoločnosti a ekonomiky. Nemusí to vždy viesť k zastavenie zahraničného obchodu, či uzavretiu fabrík. Možná je aj lokálna karanténa ako v Tirolsku, či na Olomoucku. Dovtedy sú podľa vzoru Singapuru a Tajvanu možné ďalšie opatrenia, ako napríklad dočasne sledovanie pohybu obyvateľov, či pacientov cez mobilné telefóny. Pokúša sa o to každá krajina, aj Švajčiarsko. Nemecko takúto aplikáciu predstaví o krátky čas.
Že tieto úvahy nie sú len hrou s číslami dokazujú zábery s Číny, Talianska a Španielska. Pacienti zomierajúci osamotení na chodbách nemocníc, sa s príbuznými lúčia po telefóne. Ak sa Slovensko chce vyhnúť takémuto scenáru je na mieste po základnej antiCovid výbave ako je najmä časté testovanie, aj diskusia o ďalších formách boja proti infekcii. Aj prípadný shutdown je alternatívou. Mať včas rozpracovanú taktiku a nástroje je určite lepšie ako "ťahať mačku za chvost". Lebo ako sa hovorí "kto rýchlo dáva, dvakrát dáva".
