V tichu noci plakala
a sledovala hviezdy.
Snažila sa zaplniť prázdnotu,
čo v jej srdci hniezdi.
Nikdy nič nechcela,
len šťastnou chvíľu byť.
No vždy mala pocit,
že sa nemala narodiť.
Pre pohladenie - všetko by dala.
Pre trocha lásky - hoc aj umrela by rada.
Žiletku pomaly prikladá na ruku,
keby aspoň v tomto mala záruku.
Plače ešte viac bo hoc žiť sa jej nedá,
na ukončenie trápenia silu však nemá
A tak ďalej blúdi nocou a s ňou jej tiene.
A snaží sa zabiť ten smútok čo v nej drieme...






