Je to zlo naozaj také silné, alebo je dobro také slabé ? Priam shakespearovská otázka...Je to večný boj dobra a zla, je to kolobeh, ktorý sa neustále opakuje, otáča sa, rotuje....Každý má chvíľky pekné ´naplnené dobrom´ a chvíľky horšie - zlé, ktoré nás rozožierajú, deprimujú, zatláčajú...Od malička som vnímal dobro a zlo, vždy som chcel byť tým dobrým - hrdinom konajúcim dobro a dobré skutky. Rytierom, popolvárom, dobrým princom...Vždy som bol vychovávaný v dobrých mravoch, aby som nikomu neubližoval, aby som bol slušný a poslušný, aby som nikdy nerobil zle...V rozprávkach vždy dobro zvíťazilo. Na to som si ako dieťa zvykol a bral tak aj môj okolitý svet, a myslel si, že to tak funguje, a že to tak musí byť...Ale ako prichádzali roky, dieťa rastie, a začína sa stretávať aj s tým ´zlým´v živote. V reálnom skutočnom živote. A to už od mala - od škôlky, keď mu napr. iné dieťa zoberie hračku z rúk, alebo nepustí jeden malý človiečik druhého na kolotoč...alebo šmýkačku. Ale stále je to v hranici - že spravodlivosť existuje, že zlo bude potrestané, či už pani učiteľkou, alebo mamou, otcom. S pribúdajúcimi rokmi, človek pochopí, že zlo existuje, a v omnoho väčšom merítku, ako si myslel a pripúšťal. Samozrejme, je to aj vec pohľadu. Optimisti - pesimisti...ale to je zas ďaľšia kapitola.
Tá otázka - je zlo naozaj nezničiteľné ? - nadobúda naozaj filozofický rozmer. V dnešnej dobe plnej násilia a zla z televíznej obrazovky, ale takisto zo skutočného života, nášho denno-denného sa zdá, že zlo si neohrozene kráča a napreduje, a zo dňa na deň je silnejšie a silnejšie...Väčšina z nás zdieľa názor, že skoro vždy sa to zlé stane dobrému človeku, takému, ktorý si taký a taký krutý osud nezaslúži, a naopak, zloduchovi, ktorý ´ma toho veľa na rováši ´sa väčšinou nedostane spravodlivej odplaty, spravodlivého trestu...a dokonca osud mu ešte často nahrá do karát ! Napriek tomu ako je tu zlo, treba povedať, že tu stále existuje dobro, a v konečnom dôsledku, väčšina ľudí na tejto zemi žije životom dobra, životom normálnym a viac-menej usporiadaným v dobrej vôli žiť, prežiť a užiť si tento život. A koniec koncov, ...tento svet funguje. Čo je tou silou, ktorá tento svet drží a nedovolí, aby ho zlo zožralo ?
Mal by som na to jednu odpoveď. Myslím, že je to láska.
Nakoniec by som ale ešte spomenul malú príhodu, ktorá ma podnietila dať túto úvahu ´na papier´. Ešte z mikulášskeho času - 6. decembra, zostal mi na chladničke čert ! Čokoládová figúrka, tak typická pre tento čas. Mikuláša nemám...neviem prečo, ale čerta áno. Keď som predvčerom otváral chladničku, čokoládová figúrka čerta zletela z chladničky na zem, čo je dobrý meter a pol. Samozrejme, prvý reflex - nadávka, a predstava roztriešteného čerta na koberci a neplánovaného zbierania kúskov čokolády z neho, a tepovania, a vysávania....Pozrem dole, a čo vidím ! Čert ostal absolútne celý a nepoškodený ! Postavil som ho naspäť na chladničku. Predstavil som si hneď figúrku Mikuláša, keby tam bola namiesto čerta...čo myslíte, tiež by odolala pádu ?
