Manželky si bačujú každá vo svojej chyži so svojimi ratolesťami. Len ja a čokoládoví pastieri rôznych vekových kategórií.
Na pretras prišla včerajšia nočná svadobná tancovačka, kde som nemohla chýbať ani ja. Nechať si utiecť toto bezpochyby ikonické vyskakovanie do výšky s palicami v ruke pri večernom splne? Neprichádza do úvahy!
Ako sa dalo očakávať, dnešné ranné osadenstvo už dávno zavetrilo chýry. Niet sa čo čudovať, veď v tejto mojej obľúbenej paži nie sú žiadne televízory, žiadna elektrina, len klepy, pikošky a novinky, kde sa čo šuchne. Vyziabnutý sused neveriacky krúti hlavou. Neverí, že tá „beloba“, sediaca vedľa neho, dokázala vyskakovať a dokonca utancovala jedného šľachovitého tanečníka. Zvyšok sa chichúňa a uznanlivo prikyvuje po Garurovom uistení. Tento bravúrny kúsok ma však riadne odrovnal. Ráno som sa skoro nepostavila, svalovica v lýtkach ma riadne uzemnila. Ale to im predsa nebudem vešať na nos. No nič, chce to viac pravidelnosti na tancovačkách.
Zvedavosť osadenstva naberá na obrátkach. Reč prišla aj na svadobné zvyky. Mwanja zhrozene pozerá, že u nás si nevesta strihne tanečné kolo s manželom, otcom, svokrom... Čítam des na tvárach mužov a patrične si to vychutnávam. Svokor?!? A všetci na jednom mieste? Zmixovaní? Toľká nehanebnosť! Nielenže sa na svadbe Datogov muži a ženy bavia oddelene a večer je určený mladým, kde sa pri tancovaní maximálne skákaním približujú k sebe bez akéhokoľvek fyzického kontaktu, ale nevesta v prítomnosti druhých na svokra ani len neprehovorí, nesedí v jeho blízkosti, nieto s ním tancovať v takom kvázi odvážnom postoji pri valčíku, aký im demonštrujem s Garurom. Snažím sa Garuru jemno rozhýbať a vyhmkávam Straussov Na krásnom modrom Dunaji. Bielka sú prilepené na nás a nechápavo čumákujú. Fúha, to je sila! Čítam z tvárí okolosediacich. Keď si myslím, že majú dosť, sadám si a odpovedám na spŕšku ďalších otázok, ako to s tou svadbou u nás prebieha.
Nie, u nás ženy nesedia osve a nebavia sa spevmi, hrami so sexuálnym podtónom a nevaria pre mužov, ktorí mudrujú na opačnom konci v domácnosti ženícha a popíjajú pálenku, hrajú mbao, rozširujú klebety či pálčivé témy pastierov v tanzánskej buši. Nehovoriac už o tom, že na tej noši svadieb, na ktorých som sa objavila, nebol „k mání“ ženích a nevesta, ktorým som chcela zagratulovať. Ale za tie tri dni výdatného svadobného hodovania sa predsa len na nich naďabiť dá.
A ako vyzerá taká nočná tancovačka? O tom niekedy nabudúce...
(Z výskumného denníka etnológa)
