4 hodiny poobede a pomerne frekventovaná cesta zvlášť v tomto čase, keď sa ľudia vracajú z práce. Mladý muž sa vybral na prechádzku so psom, ako to robieval skoro každý deň. Jeho malý syn ho pozoroval z okna domu. Nečudo, veď sa to stalo asi 50 metrov od ich pozemku. Chladnokrvné dobodanie a ako to už býva, žiadni svedkovia. Pár metrov od tej lúky stojí čistička odpadových vôd a hneď vedľa začína rómska obec s ..hm, obyčajne zvedavými obyvateľmi, ktorí vždy o všetkom všetko vedia. Tentoraz nie. Tentoraz nikto nič nevidel a nepočul. Iba psík, ale žial jeho havkaniu nikto nerozumie.
Nebudem sa tváriť, že to je pre mňa osobne obrovská strata, pretože tohto futbalového trénera som v podstate poznala len z videnia. Nebudem predstierať, že môj život sa odvtedy zastavil a táto udalosť ma prinútila prehodnotiť môj svet. Ale už len to, že o tejto vražde píšem s miernym oneskorením, svedčí o tom, že mi to nie je jedno. Potrebovala som to predýchať. Nie je mi jedno, že niekto mal odvahu zabiť človeka! Za bieleho dňa, v relatívne pokojnej obci. Nie je mi jedno, že v jednom dome teraz (pre)žije (?) zlomená manželka, dvaja synovia, ktorý sa asi najviac pýtajú kde je ich ocko. Že sa jeho rodičia, ktorí do jedného týždňa po udalosti predali všetko hospodárstvo, pretože nebolo v ich silách sa o to starať, zrejme nikdy nedozvedia pravdu. A o práci polície nemám chuť vôbec polemizovať, keď z Bystrice prišli až o pol 11 večer a zaisťovanie dôkazov nebolo ani len slabou napodobeninou priemernej kriminálky.
Ale nie je mi jedno ani to, že hoci otec prežíva obrovskú bolesť zo straty jediného syna, nie je schopný zájsť a uzmieriť sa so svojou matkou, ktorá býva asi 1 km od neho a 20 rokov sa nevideli a nerozprávali. Nie je mi takisto jedno, že polka dediny je rozhádaná kvôli majetku a že pravdepodobne, aj v tejto vražde hrali svoju úlohu peniaze.
Viete, čo je na tom najhoršie, že s týmto všetkým nič neurobím. Nemôžem. Ale aspoň nezaujímam totálne odmietavý postoj, aký je tento svet skazený a rúti sa do záhuby. Prd. Oplatí sa žiť. Je množstvo vecí, za ktoré stojí za to bojovať. Každý takýto prípad mi ale akosi uberá chuť. Alebo práve naopak pridáva silu neustávať? Mám modlitbu, zbraň, proti ktorej je každý vrah slabý. Mám Teba Ocko. Ale čo s tými, čo ťa nepoznajú?
