" Išla som na avtobus a tota skrinka pri šoferovi mi hutori, že priložce kartu. Ta še pytam. A jaku? Eso, abo žolikovu ?"
" A dneška, kedz som išla na sanitke, šofer še me pytal, kedy ma po mne prisc. A ja mu hutorim, že co ja prorok, žeby som znala kedy me ošetra? Ale mu hned hutorim, ne že na mne zapomnece jak na hovno v trave ! "
Ďalej vyrozprávala celý svoj smutný osud. Rozprávala o tom, ako pochovala manžela, svoje tri deti a ďalšie má v zahraničí... Rozprávala o svojich veľkých bolestiach nielen duševných, ale aj telesných.
Kým ju sestrička zavolala na ošetrenie, ešte stihla povedať:
" Lem to, že som vešela me trime pri živoce"