Dcéra je veľkým fanúšikom športu a fandí našim športovcom. Ešte v roku 2010 vytvorila facebookovú stránku fanúšikov o športovcovi, akých je na internete stovky, alebo tisíce. Aj daný športovec má niekoľko takých stránok so svojim menom. Dcéra odviedla na tejto stránke kus práce. Pridávaním článkov, ktoré našla v rôznych médiách, prekladaním článkov do anglického jazyka pritiahla na stránku množstvo fanúšikov, ktorí navzájom diskutujú a fandia športovcovi.
Jedného dňa sa ozval manažér daného športovca s prosbou previesť všetky práva na, čuduj sa svete, nie neho (manažéra), ale na jeho manželku. Ako poďakovanie za prevedenie ponúkol upomienkové predmety (4 ks.) s, alebo bez podpisu daného športovca. A stretnutie so športovcom, ale až (možno) v lete. Dcéra manažérovi naznačila, že by sa mohli vyrovnať aj finančne podľa ich zváženia, za prácu, ktorú robila pre daného športovca a za odstúpenie stránky.
A vtedy to prišlo: vyhrážanie sa právnikmi, aby okamžite previedla všetky práva na jeho manželku skôr ako odletí na olympiádu, lebo stránka nepatrí jej, ale danému športovcovi, lebo keby nebolo jeho, nemala by ani stránku a ani takú návštevnosť. V ďalšej komunikácii tón trocha zmiernil, ale my sme z takého jednania celkom znechutení a odmietame ďalej spolupracovať. Dnes prišiel ďalší výhražný mail tohto znenia :
„ kedze nemate cas na dalsi rozhovor a ja mam naozaj dost vela inych
zalezitosti na vybavovanie a naviac dnes odlietam do
Sochi, tak by som sa v nadvaznosti na moj email nizsie, v ktorom som
dost podrobne popisal vzniknutu situaciu i moju legitimitu, spytal ci
ste ochotna previest manazerske prava k facebook stranke s jeho menom
podla nasich instrukcii alebo nie a prenecham nasu komunikaciu mojim
kolegom? „
Aj takto sa jedná na Slovensku.
"Je smiešne nepoddať sa, keď si múr
a pred tebou sa zjaví ten, čo búra!"
