Spozornela som pri vystupovaní z autobusu, keď sa vedľa mňa ozvalo : „Dobrý deň.“
Odzdravila som mladému štíhlemu, vysokému mužovi, ktorý sa na mňa usmial a kráčal rýchlym krokom predo mnou na ďalší prípojný spoj.
Pri vystupovaní z ďalšieho spoja som sa mu prihovorila: „ Mladý muž, ale ja vás nepoznám.“
Predstavil sa. Cestu domov sme si krátili družným rozhovorom. Dozvedela som sa, že je študentom druhého ročníka VŠ. Vtedy som mu pripomenula historku s knihou, ktorú si už zjavne nepamätal.
Bol vtedy päťročný a chodil do strednej skupiny v materskej škole. Počas mesiaca kníh sme s deťmi okrem iných aktivít vyrábali knihy. Každé dieťa si zhotovilo vlastnú knihu, do ktorej nám nadiktovalo rozprávku. Knihu si potom samé ilustrovali, lepili, dokresľovali.
A jemu vtedy skrsol v hlave podnikateľský plán. Doma si do linajkovaného školského zošita nakreslil zopár obrázkov drakov, hradov a princov. Napísal písmená, ktoré poznal a vedel napísať tlačeným písmom. Vyrobil si vlastnú knihu podobne, ako sme to robili v MŠ.
Ráno, po príchode do triedy mi túto knihu ponúkol na predaj. Vtedy som si povedala, že z neho raz bude úspešný podnikateľ. Knihu som si od neho kúpila.
Keď som mu túto príhodu rozpovedala, usmial sa a povedal.
„Viete, že som si v minulom roku založil s.r.o.- očku a podnikám?
Takže sa mi znova potvrdila myšlienka : „Aké dieťa na pieskovisku, taký dospelý na pracovisku.“
