Predstavte si to. Sme v 17. storočí, niekde na nemeckom vidieku. Všetci sú nadšení, že zima konečne skončila, a ľudia hľadajú spôsob, ako osláviť príchod jari. Kde-tu sa objavia príbehy o zajačikoch – tých malých, chlpatých tvoroch, ktorí sa nekonečne množia a skáču po lúkach ako na kofeíne. Lenže títo zajačikovia nie sú len tak obyčajní. Sú špeciálni, majú totiž zvláštnu superschopnosť – vraj vedia nosiť vajíčka. Áno, presne tak, tie isté vajíčka, čo bežne kladú sliepky. Logika? To v tom čase nikoho nezaujímalo, hlavné bolo, že sa ľudia zabavili.
Môj projekt a víziu môžete podporiť tu
https://donio.sk/cokoladovy-emil
A tak sa zrodila legenda o "Osterhase" – veľkonočnom zajačikovi. Ľudia si začali medzi sebou hovoriť: „Prečo by sme mali oslavovať príchod jari len s nejakými nudnými kvietkami a jedlom? Dajme tam zajačika! A čo tak, aby nám priniesol vajíčka?“ A tak sa aj stalo. Deti začali hľadať farebné vajíčka, ktoré údajne tento mystický zajačik schovával, a myšlienka zajačika ako symbolu jari a plodnosti začala byť populárna. Dáva to predsa zmysel, nie? Zajačiky = veľa malých zajačikov = plodnosť = jarná obnova. Dospelí si to povedali, zasmiali sa, a deti boli šťastné.
Ale zajačik by sa možno nikdy nedostal za hranice Nemecka, keby neprišli tí šikovní nemeckí prisťahovalci do Ameriky. A ako to už býva, zajačik urobil kariéru aj tam. Američania si totiž obľúbili všetko, čo bolo zábavné a dalo sa nejako využiť na komerčné účely. A potom prišiel 19. storočie a s ním niečo, čo všetko zmenilo – čokoláda. Lebo čo môže byť lepšie než zajačik? No predsa čokoládový zajačik!
Čokoláda bola v tej dobe veľká vec. Konečne sa stala dostupnejšou aj pre obyčajných ľudí a nie len pre šľachtu a bohatých. Výrobcovia čokolády teda premýšľali, ako získať viac zákazníkov, a vtedy im napadlo: „Poďme spraviť čokoládových zajačikov! Veľká noc + čokoláda = šialený úspech!“ A tak sa začala éra čokoládových zajačikov, ktoré sa odvtedy stali neodmysliteľnou súčasťou veľkonočných sviatkov.
A teraz si to predstavte: zajačik, ktorý začal ako obyčajný symbol jari, sa premenil na čokoládového kráľa Veľkej noci. Vtipné na tom je, že tento symbol plodnosti a obnovy sa teraz každý rok rituálne konzumuje. Namiesto toho, aby zajačik prinášal nový život, skončí v ústach detí a dospelých ako sladký dezert.
A takto sa dostávame k dnešnej dobe. Každú Veľkú noc vidíme regály plné čokoládových zajačikov, a hoci už možno zabúdame na staré pohanské tradície alebo kresťanské symboly obnovy, vždy sa nám do hlavy vrýva ten obraz čokoládového zajačika s lesklým obalom, ktorý čaká, kým ho zjeme. Ale tak to už chodí – niektoré symboly sa časom menia, niektoré získavajú nové tvary... a niektoré sa proste premenia na čokoládu.
