Andrej Danko, náš obľúbený politický šašo, opäť ukázal, že politika nie je len o diplomacii, ale aj o dramatickom odchode z miestnosti, keď sa veci nevyvíjajú podľa jeho scenára. Tentokrát sa urazil na koaličnej rade a odišiel skôr, pretože, ako inak, nesplnili sa jeho ambiciózne sny o veľkom kresle v parlamente. Ach, Andrej, kedy sa konečne naučíš, že politika nie je reality show?
Danko, muž, ktorý sa nevzdáva svojich nádejí na návrat do vysokých funkcií, mal geniálny plán – podporiť Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách a potom, ako poslušný školák, "sekať dobrotu". Predpokladal, že to bude stačiť na to, aby mu Pellegrini a spol. splnili jeho dávny sen – vrátiť sa na trón predsedu Národnej rady. Pretože veď prečo by nie? Stačí byť chvíľu milý, urobiť pár úsmevov, a hneď by sme mali všetci plniť Dankove priania, že?
Realita však býva krutá, najmä pre tých, ktorí si myslia, že sú stredobodom vesmíru. Koalícia a hlavne strana Hlas mali na vec trošku iný názor. Možno Danko zabudol, že v politike nejde len o to, kto komu podrží stoličku v debate, ale o dlhodobú stratégiu, taktiku a... no, tiež o to, že nie každý si želá vidieť jeho tvár na čele parlamentu. A tak sa stalo, že namiesto víťazoslávneho návratu k mikrofónu a kladivku predsedu Národnej rady, Danko dostal studenú sprchu a odišiel z koaličnej rady s výrazom, ktorý by sa dal opísať ako kombinácia zraneného ega a šoku.
Nezabúdajme však, že Andrej Danko je majster dramatického odchodu. Možno nás chcel len pripraviť na ďalší skvostný výstup v budúcnosti, kedy opäť vstúpi do miestnosti s ešte vyšším sebavedomím (ak je to vôbec možné) a bude požadovať viac, než mu môžu dať. Alebo možno len opäť zle prečítal situáciu. Veď to sa mu stáva častejšie, ako by sme si priali.
Takže, Andrej, ďakujeme za ďalší kúsok do zbierky politických tragikomédií. Zatiaľ čo ty si sa urazene pobral z miestnosti, my sme sa tu pousmiali nad tvojím nesplneným snom o veľkom návrate. Možno nabudúce, keď sa rozhodneš niečo "sekať", skús to radšej s realitou, nie so svojimi ilúziami.
