Tento príbeh je vymyslený a udalosti či osoby, ktoré sa v ňom objavia, neexistujú. Prípadná podoba s realitou je čisto náhodná...
Včera sa v našom milom národnom divadle odohrala dráma, ktorá nebola ani tak na javisku, ako skôr v publiku. Hlavnú úlohu si tentokrát nezahral známy herec, ale ešte známejší politik, ktorý, ako sa zdá, nemá len ambíciu zachrániť krajinu, ale aj celé umenie pred „zlým vplyvom“ – a to dokonca aj vtedy, keď je mierne pod parou.
Kto potrebuje kritikov, keď máme politikov?
Politika, ktorého meno radšej nebudem menovať, zrejme už nebavila rola spasiteľa národa, a tak sa rozhodol zasiahnuť do kultúry. Prišiel, videl, opil sa – a potom zakročil. Vstúpil do divadla s gráciou slona v porceláne, zasiahnutý náhlym kultúrnym šokom, ktorý zrejme spôsobil alkohol, a rozhodol sa zhostiť sa úlohy nielen diváka, ale aj dramaturga.
„Toto divadlo nevyhovuje mojim vysokým štandardom!“ – mal vraj vykríknuť, keď mu na javisku nebolo dosť rusofilných scén alebo aspoň trochu cenzúry. Ako skúsený odborník na všetko od ekonomiky po svetový mier, prečo by sa nevyjadril aj k divadelnej hre, že?
Zachráňme deti pred umením!
Ako sa hovorí, pred deťmi sa má skrývať všetko, čo by mohlo ohroziť ich nevinnosť – napríklad politika, alkohol, alebo nekvalitné politické vystúpenia. Náš hrdina však šiel ešte ďalej: rozhodol sa, že ochráni deti aj pred divadlom! Veď ako môže byť dobrým občanom ten, kto si dovolí pozerať divadelnú hru, ktorá nevychováva mladých k poslušnosti a úcte k autorite?
„Čo ak si deti uvedomia, že život nie je len o politike a občas treba premýšľať?“ mal vraj dodať so zdesením v hlase. Predstavte si, že by z nich vyrástli nezávisle mysliace bytosti! Kto by potom volil správne? Nezodpovedné umenie, to je tá pravá hrozba našej budúcnosti.
Divadelný kritik na plný úväzok?
Nie je ľahké byť politikom. Ale byť politikom, ktorý zároveň ovláda divadelnú kritiku? To je priam nadľudský výkon. Či už pod vplyvom alkoholu, alebo len pod vplyvom vlastnej dôležitosti, náš milý politik dokázal, že naozaj vie všetko. Možno by sme mu mali ponúknuť miesto v dramaturgickej rade národného divadla – veď kto iný by vedel tak rýchlo rozoznať, čo je vhodné pre publikum?
Ale vážne, možno by sme mu mali dať šancu. Predstavte si, že by každé divadelné predstavenie viedol on – so svojím pohárom v ruke a kritickým okom na všetko, čo nie je dostatočne „korektné“ podľa jeho štandardov. Kultúra by bola konečne v bezpečí!
Zachráňte nášho hrdinu!
Náš politik nás opäť raz presvedčil, že potrebuje našu pomoc. Potrebuje, aby sme mu všetci venovali trošku viac pozornosti, možno mu doliali ďalší pohár, a hlavne, aby sme ho nechali robiť to, čo vie najlepšie – vyvolávať rozruch tam, kde ho nikto nechcel. Takže, ak sa chystáte do divadla, radšej si zistite, kto sedí v publiku. Lebo nikdy neviete, kedy sa váš večer zmení na politickú estrádu!
