Včera sa stalo niečo, čo skutočne otrasie základmi našej spoločnosti. Slovenský minister financií konečne odhalil, kto v tejto krajine skutočne ťahá za nitky – áno, správne. Nie oligarchovia, nie bohaté korporácie, ale milovníci kníh. Celé roky sme netušili, že knihy sú v skutočnosti luxusný artikel, prístupný len tým, čo už nevedia, čo s peniazmi. Viete, niečo ako kabelka od Gucciho alebo kaviár na raňajky.
Takže, aby sa spravodlivosť dostala aj na Slovensko, odteraz si všetci tí smotánkovo vzdelaní musia priplatiť za svoju úbohú formu zábavy. Zvýšenie DPH na knihy z 10 % na krásnych, okrúhlych 23 %. Veď prečo nie? Lebo, keď si už môžete dovoliť takú knihu, tak si určite môžete dovoliť aj trošku DPH navyše, nie? Dáme vám to na striebornom podnose!
Minister financií nám krásne objasnil, že čítanie je zábava pre vyvolených. Veď koho iného než boháča by napadlo kúpiť si knihu? Bežní ľudia predsa preferujú televíziu, sociálne siete alebo, ešte lepšie, celé dni sledovať telenovely. Čítanie kníh? Pfff. To je niečo pre elitu, ktorá má v banke milióny a neustále len premýšľa, či dnes prečíta ďalšiu kapitolu Dostojevského alebo investuje do akcií.
A čo študenti, spýtate sa? Nuž, podľa všetkého sú to budúci milionári. Ak máte na to, aby ste si kúpili učebnicu, tak už ste skoro tam. To, že si ju väčšina požičiava v knižnici, je len rafinovaná hra na skromnosť, ale my už vieme, ako to je naozaj. Študenti sa len schovávajú za svoje chudobné výrazy tváre, kým v skutočnosti plánujú investičné portfóliá, založené na bestselleroch.
Tento odvážny krok má aj svoje širšie dôsledky. Kultúra a vzdelanie sa konečne dostanú tam, kam patria – na okraj spoločnosti! A čo na tom, že iné krajiny znižujú DPH na knihy na minimum, aby podporili vzdelanosť? My na Slovensku ideme proti prúdu! A to sa cení, lebo sme iní, sme jedineční a originálni! Prečo by sme sa mali inšpirovať civilizovaným svetom? U nás sa investuje do skutočne podstatných vecí, ako sú diaľnice, ktoré nikam nevedú, alebo 30-ročné nemocničné plány.
Na záver chcem poďakovať nášmu ministrovi za to, že konečne ukázal prstom na najväčší problém našej krajiny. Knihy. Ďakujeme, že ste nás zachránili pred vzdelaním, kritickým myslením a duchovným obohatením. Čo by sme bez vás robili? Asi by sme si museli kúpiť ešte viac kníh a stali by sme sa... no, ani neviem, ľuďmi s prehľadom? Fuj!
