V posledných rokoch sme svedkami hrôzostrašných udalostí, ktoré sa dejú na Ukrajine. Ruská agresia spôsobila nesmiernu bolesť, stratu a utrpenie tisícom nevinných ľudí. Keď vojna zúri na Ukrajine, množstvo rodín muselo opustiť svoje domovy, aby unikli smrteľnému nebezpečenstvu. Ich príbehy sú plné utrpenia, straty ale aj odvahy.
Včera som dal na svoju Facebookovú stránku takýto post: "Chcel by som sa s vami podeliť o príbeh mojich priateľov, ktorý ma hlboko zasiahol. Mladé ukrajinské dievča, má len 8 rokov, a jej mama museli utiecť zo svojho domova po vypuknutí vojny na Ukrajine. Prišli na Slovensko s nádejou na bezpečie, ale so zlomeným srdcom, pretože stratili otca, ktorý padol vo vojne. Dnes sa rozhodli vrátiť domov, aj keď tam už má nich nikto nečaká. Majú strach o svoju budúcnosť, ale napriek tomu túžia byť tam, kde je ich srdce - doma. Na znak solidarity a podpory som im daroval čokoládu vo farbách ukrajinskej vlajky. Je to malý dar, ale verím, že aj drobnosti môžu v týchto ťažkých časoch priniesť trochu radosti a nádeje. Prosím, majme ich v našich myšlienkach a modlitbách"
Priložil som aj fotografiu:
https://www.facebook.com/share/p/LPxe1LrmFM5CnJgx/
Príbeh tohto dievčatka a fotografia čokolády, ktorú som pre ňu pripravil, som zdieľal na svojej Facebookovej stránke. Veril som, že tento malý čin empatie môže inšpirovať. Avšak, to čo som zažil potom, ma zaskočilo a zasiahlo.
Dostal som niekoľko nepríjemných a nenávistných správ od ľudí, ktorí otvorene podporujú Rusko a neskrývajú svoju nenávisť k Ukrajine. Boli to slová plné jedu, zloby, agresie a vulgarizmov, ktoré ma nútili premýšľať o tom, ako môže byť svet taký rozdelený. Ako je možné, že v časoch, keď by sme mali stáť pri sebe a pomáhať si, niektorí ľudia šíria len nenávisť a rozdelenie?
V komentároch mi písali napríklad "a čo si poslal palestínskym deťom?" Toto sa tam opakovalo často. Vôbec si títo ľudia neprečítali to, čo som k fotke napísal. Videli len modrú a žltú a to im stačilo na to, aby začali prskať zlo. Nenávisť, ktorá mi bola adresovaná, ma zasiahla, lebo v mojom nepočujúcom svete a svete sladkej čokolády som zvyknutý na to, že tieto veci spájajú.
Príbeh dievčatka a jeho rodiny ma neustále inšpiruje. Predstavte si, že ste len osemročné dieťa, ktoré musí opustiť všetko, čo pozná, aby našlo bezpečie v cudzej krajine. Predstavte si tú bolesť, ktorú zažíva, keď vie, že jej otec sa už nikdy nevráti. A napriek tomu, toto malé dievčatko má v očiach iskru nádeje a odvahy, ktorá mi ukazuje, že láska a súcit sú silnejšie ako nenávisť.
Ľudia, prosím vás, Naozaj sa radšej 10x nadýchnite a vydýchnite kým začnete niečo riešiť, komentovať. Platí to pre všetkých. lebo sa často stáva, že aj v mene dobrá ľudia dokážu šíriť agresiu a zlo.
