Keď sa objavila správa, že novým slovenským veľvyslancom na Cypre má byť Miroslav Radačovský, mnohí nad tým len mávli rukou. Veď Cyprus. Malý ostrov v Stredozemnom mori. Dovolenky, pláže a apartmány pri mori.
Lenže Cyprus patrí medzi krajiny, ktoré na mape vyzerajú nenápadne, ale v skutočnosti majú pre Európu veľký význam.
Je to členský štát Európskej únie nachádzajúci sa doslova na hranici Európy a Blízkeho východu. Len niekoľko stoviek kilometrov od Izraela, Libanonu a Sýrie. V čase vojny v Gaze či rastúceho napätia v regióne sa Cyprus stal jedným z hlavných logistických a humanitárnych uzlov Európskej únie.
Práve cez Cyprus prechádzala časť evakuačných operácií z krízových oblastí. Práve Cyprus je jednou z prvých európskych krajín, ktoré pocítia dôsledky konfliktov v regióne. A práve Cyprus sa nachádza v oblasti, kde sa stretávajú záujmy Európskej únie, Turecka, Izraela, Veľkej Británie a arabských štátov.
Málokto vie, že Cyprus je dodnes rozdelenou krajinou. Od roku 1974 je sever ostrova pod tureckou kontrolou a medzi oboma časťami dodnes pôsobia jednotky OSN. Takáto situácia nemá v Európskej únii obdobu.
Slovenské veľvyslanectvo na Cypre preto nie je len kancelária, ktorá vydáva doklady strateným turistom. Je súčasťou diplomatickej siete Slovenskej republiky v jednom z najcitlivejších regiónov Európy. Zastupuje naše záujmy v členskej krajine EÚ, sleduje bezpečnostnú situáciu v regióne, komunikuje s miestnymi úradmi, pomáha slovenským občanom a podieľa sa na budovaní vzťahov medzi štátmi.
A práve preto by sme mali od človeka, ktorý tam bude reprezentovať Slovenskú republiku, očakávať profesionalitu, dôstojnosť a schopnosť vystupovať tak, aby nerobil hanbu sebe ani krajine, ktorú zastupuje.
Lebo veľvyslanec nereprezentuje vládu. Nereprezentuje stranu. Nereprezentuje seba.
Reprezentuje Slovensko.
