Pred cca ôsmimi rokmi sa môj život zmenil. Zistil som, že mám diagnózu H90.3, obojstrannú percepčnú stratu sluchu. Vtedy som ešte netušil, ako veľmi táto informácia ovplyvní každý aspekt môjho života. Nevedel som, ako sa zmením ja sám. Nevedel som, že ticho sa stane mojím spoločníkom a že svet zvukov bude pre mňa čoraz viac vzdialený.
Môj projekt a víziu môžete podporiť tu
https://donio.sk/cokoladovy-emil
Toto ochorenie je dedičné, prenášané z generácie na generáciu, a ja som bol ten, koho si vybralo. Spočiatku to bola frustrácia. Nechápal som, prečo práve ja. Sluch mi začal postupne slabnúť a v spoločnosti som sa cítil stále viac a viac mimo. Keď ľudia rozprávali, snažil som sa zachytiť ich slová, ale ako šum v pozadí, všetko sa strácalo. Skôr ako som si uvedomil, začal som sa vyhýbať sociálnym situáciám. Stal sa zo mňa introvert.
V živote sa niekedy veci dejú bez toho, aby sme ich chceli alebo očakávali. Často máme pocit, že nad nimi nemáme kontrolu, a to je presne to, čo som prežíval. Strata sluchu ma izolovala od sveta, ktorý bol pre mňa kedysi plný zvukov a rozhovorov. Už som nemohol s ľahkosťou komunikovať s priateľmi či rodinou, a tak som sa uzavrel do seba. Ale zároveň som vedel, že nemôžem dovoliť, aby ma táto diagnóza definovala.
Niekde vo vnútri mňa sa začal prebúdzať nový smer. Objavil som vášeň, ktorá mi dala zmysel a smerovanie – výrobu čokoládových produktov. Čokoláda pre mňa znamená viac než len sladkú pochúťku. Je to niečo, čo dokáže ľuďom priniesť radosť. A hoci sa môj svet stal tichším, cez čokoládu som znovu našiel spôsob, ako sa prepojiť s ostatnými. Každá čokoláda, ktorú vytvorím, je kúsok mojej energie, môjho odhodlania.
Výroba čokolády sa stala mojím útočiskom, ale aj mojím spôsobom, ako sa prejaviť. Čokoláda nemusí rozprávať, ale môže komunikovať svojou vôňou, chuťou a vzhľadom. Skrze svoje výrobky sa snažím rozdávať radosť. Nie je to len práca, ale spôsob, ako byť pre spoločnosť prínosom aj napriek mojej diagnóze. Môj svet možno stratil mnoho zvukov, ale objavil som nové spôsoby, ako vytvárať radosť a šíriť ju medzi ľudí.
Aj keď mi život vzal niečo, čo som kedysi bral ako samozrejmosť, dal mi niečo iné. Dal mi schopnosť nájsť silu v sebe a objaviť vášeň, ktorá ma drží nad vodou. Možno už nepočujem zvuky tak ako kedysi, ale každá čokoláda, ktorú vytvorím, hovorí za mňa. A ja dúfam, že prináša ľuďom kúsok šťastia, ktoré aj ja hľadám v tichu svojho života.
Možno som introvert, možno sa už neviem tak jednoducho zapojiť do rozhovorov, ale moja túžba byť pre spoločnosť prínosom je silnejšia ako kedykoľvek predtým. Ak čokoláda dokáže spraviť niekomu deň o čosi sladším, potom viem, že robím niečo správne.
