Keby Slovensko riadili čokolatieri, mali by sme menej hádok a viac ochutnávok. Namiesto zákonov plných nezrozumiteľných prísad by sme mali jasné zloženie: tri ingrediencie, žiadne umelé látky, a všetko poctivo vymiešané. Namiesto tlačových konferencií by boli degustácie. A sľuby? Tie by sa topili na jazyku a nie v pamäti.
Možno je to len sladká predstava... ale možno práve v čokoláde je viac pravdy než v politike.
1. Zloženie vlády = zloženie tabličky
Keď tvorím čokoládu, presne viem, čo do nej dávam. Všetko je na obale: od kakaovej sušiny až po poslednú kvapku lásky. Žiadne “e-čka” pod čiarou. Žiadne drobné písmenká, ktoré si prečítate len s lupou a právnickým vzdelaním.
V politike to často funguje inak. Volíme strany podľa obalu programov, sloganov, farieb. Ale čo je vo vnútri? Tam sa často miešajú záujmy, ktoré by ste si za normálnych okolností nikdy nedali na jazyk. V čokoláde by to neprešlo. Človek by ju jednoducho neochutnal druhýkrát.
2. Kvalita pred kvantitou
Čokolatier nikdy nerobí na váhu. Nerobí podľa toho, čo znie najlepšie na plagáte, ale podľa toho, čo má zmysel. Nie vždy sa to dá robiť rýchlo ale vždy sa to dá robiť poctivo.
Politické rozhodnutia by nemali byť o tom, kto schváli viac zákonov alebo kto rýchlejšie “vyrieši” problém. Skutočná kvalita si vyžaduje čas. A najmä zodpovednosť. To, čo je narýchlo urobené, sa môže neskôr rozsypať ako zle temperovaná čokoláda.
3. Zodpovednosť má meno
Keď niečo pokazím, viem to. A vie to aj zákazník. Nedá sa to zvaliť na “externé vplyvy” alebo “zložitú situáciu v regióne”. V malej výrobe to nejde schovať chyba je osobná.
Politici často stratia kontakt s realitou. Ich rozhodnutia sa síce dotýkajú tisícov ľudí, no zodpovednosť sa rozriedi medzi výbory, podvýbory a tlačové oddelenia. V čokoláde to tak nejde. Pod každou tabuľkou je môj podpis. Tak to má byť aj v krajine.
4. Spolupráca, nie súperenie
V čokoládovni nie je priestor na ego. Ak niekto pokazí temperovanie, celý tím to musí riešiť. Spolu. Nie ukazovať prstom.
Predstavte si vládu, ktorá funguje ako dielňa. Každý má svoju rolu, ale cieľ je spoločný. Žiadne “my sme to navrhli, oni to zablokovali, tí tretí to pokazili”. Len otázka: Ako to môžeme spraviť lepšie nabudúce?
5. Chuť, ktorá zostane
Čokoláda má zmysel, ak zanechá chuť, ktorú si zapamätáte. Nie takú, čo sa hneď rozplynie a nezanechá žiadnu stopu.
Politika by mala byť podobná. Nie o rýchlom opojení z moci, ale o trvalej chuti po zmene. Po niečom, čo má hĺbku, emóciu, hodnotu. Presne tak, ako keď otvoríte čokoládu a poviete si: “Toto nie je len sladké. Toto je pravdivé.”
Tabuľka pravdy
Možno je to naivná predstava riadiť krajinu ako čokoládovňu. Ale niekedy mám pocit, že by sme ako spoločnosť potrebovali viac ľudí, ktorí vedia, čo je to ručná práca. Ktorí vedia, čo je to stáť si za tým, čo vytvoria. Ktorí vedia, že keď niečo pokazíte, musíte to opraviť nie len napísať status na sociálnu sieť.
Možno by nebolo zlé, keby si každý politik raz v živote vyskúšal, čo znamená vlastnoručne vyliať formu, nalepiť etiketu a poslať svoj výrobok von medzi ľudí. Možno by si uvedomil, že dobrá čokoláda a dobrá krajina majú spoločné viac, než sa zdá.
