Rímske zmluvy boli podpísané šiestimi spriatelenými krajinami západnej Európy.Naproti tomu pod založenie futbalového Pohára majstrov sa prihlásilo 16 krajín( ich počet rýchlo stúpal).Monarchie,diktatúry aj republiky,katolíci,protestanti,ortodoxní aj moslimi,kapitalisti aj komunisti.
Víťazi aj porazení v najhoršej vojne v dejinách ľudstva,po ktorej sa ešte stále upratovali zbytky a opravovali železničné spojenia a mosty.V tých časoch,s leteckou dopravou v plienkach skupina smelých týpkov prijala túto obrovskú výzvu.Chytil sa toho týždenník L´Equipe rukou svojho najváženejšieho redaktora Gabriela Hanota. Medzi uverejnením prvého článku,ktorý prezentoval nápad v decembri 1954 a odohratím prvého zápasu novej súťaže v septembri 1955 neubehlo ani deväť mesiacov.Ľudia okolo futbalu sa vedeli dohodnúť aj na tak ťažkom projekte,ktorý dodnes úspešne dobýja globalizovanú Európu. Liga Majstrov aj so svojou mladšou sestrou Európskou ligou. A bez Brexitu.
Pravdaže Angličania,zo začiatku nedôverčiví,sa k projektu prihlásili až v druhom ročníku(stále pred podpisom Rímskych dohôd).Dokonca museli okúsiť päťročné vylúčenie z týchto súťaží,pre barbarstvo fanúšikov Liverpoolu na štadióne Heysel. Ale chceli a dokázali sa vrátiť a zmeniť.
Nehľadajte v článku neúctivé pohŕdanie snahou zjednotiť Európu,ktorá je zrejmá.Je to len odkaz na to,čo pre nás aj po toľkých rokoch kontinentálny futbal znamená.V tejto súťaži má rôznorodá Európa spoločný prienik hodnôt a obľúbenú zábavu.
Zdroje:AS diario
Alfredo Relaňo
