Ale pokušenie si cestičku nájde. Z času na čas príde do nášho valalu pojazdná predajňa s rakúskymi sladkosťami a rozumnými cenami a tak sa jednoducho odmením, najradšej tou najväčšou orieškovou horkou. Je tak obrovská, že sa nedá zjesť naraz celá, ani pri najlepšej vôli. Raz mi tiež zostala polovica a úplne som na ňu zabudla. Spomenula som si na tento tragický omyl až v momente, keď som ráno našla v kuchyni iba prázdny obal. Nebolo pochýb, kde skončila. V nádeji, že to nie je až také zlé, ovoňala som papuľku aj menšej z mojich dvoch feniek, ale tá len nechápavo na mňa pozerala. Zato väčšia vyzerala, akoby vyhrala v lotérii. Chvíľa poznania bola hrozná. Po informáciách, že aj malé množstvo je pre psov toxické, začala som uvažovať...nie, nezačala. Zobrala som tupého psa, hodila som si ho do bundy a ako tehotná v deviatom mesiaci aj kúsok sadla som na bicykel a hybaj na veterinu.
Pani doktorka len krútila hlavou, že taký prípad neriešila a že ona je skôr na kone (odborník). Poradila živočíšne uhlie a pozorovať. Pozorovala som teda veľmi sústredene a dúfala, že o tej čokoláde je to len povera, alebo že môjho psa sa to netýka. Stále bola spokojná, dobre naladená, vítala každého zákazníka, ktorý prišiel do môjho obchodíku.
Tablety čierneho koksu som rozdrvila a striekačkou naplnila psa. Pažravej bobine sa nálada z chvíle na chvíľu menila. Prestalo jej byť do smiechu a po čase sme mali čokoládu medzi nami, povedala by som, všade. V to dopoludnie sme sa spolu venovali takejto činnosti: ja do psa uhlie, pes von čokoládu. Poobede už len ležala a ja som dúfala, že si v duchu nadáva, ako človek, ktorý miešal šampanské s becherovkou. Až do rána som nad tou starou ťapšou sedela a občas aj slzu vyronila, lebo za trinásť rokov mi mocne prirástla k srdcu.
Na druhý deň ráno síce ešte vyzerala pod psa, ale už udržala vodu v sebe a vybehla aj von, ale len symbolicky, lebo všetko odovzdala doma. Šla som do práce a poobede sa vracala s malou dušičkou, či to to zviera zvládlo. Radostne ma vítala, síce len s obmedzeným počtom štekov, ale živá.
Očakávala som od tohto incidentu, že vo chvíli, keď jej ukážem čokoládu, zhnusene sa odvráti. Čo si myslíte, že sa stalo?
