A ľudia, čo sledujú najnovšie trendy, pobežia ozlomkrky do značkových obchodov, aby mali tie správne handry ešte v predstihu. Priznám sa, toto poznanie ma sklamalo.
Odvtedy sledujem záujem o módu vo svojom okolí a zisťujem, že ide o niekoľko typov ľudí. V prvom rade sú to tí, čo sa vyznajú a majú na to. Tým ide hlavne o to, aby boli čo najznačkovejší, najmódnejší, nech to stojí, čo to stojí. Väčšinou nemajú ani vkus, ani štýl, ale keďže sa pohybujú vo vyšších kruhoch, boja sa byť obyčajní.
Väčšinový stred tvoria snobi, ktorí odkukajú od pracháčov v čom sa nosia a za svoje ťažko zarobené peniaze nakupujú v butikoch predražené handry, síce značkové, ale vyrobené v Číne. Cítia sa byť lepšími, hodnotnejšími ľuďmi, keď majú na sebe niečo podobné, ako „tá v telke, veď viete, ktorá...“
Nezanedbateľnou časťou populácie sú tí, čo to majú „na háku“. Móda im je ukradnutá a nosia to, v čom sa cítia dobre. Záber je široký. Od teplákov, cez montérky a maskáče až po neskutočne úžasnú a uletenú módu alternatívnych ľudí tak trochu inšpirovanú hippies. Tu by som sa zastavila. Tu mi je dobre. Je to jeden zo spôsobov, ako oblečením vyjadriť to, čo človek cíti vo vnútri. Lebo aj keď tepláky netlačia a v montérkach sa môže človek aj zababrať, kvietkované rozviate sukne, dlhokánske dredy a deky stočené na batohoch vyjadrujú lásku a pohodu.
Ale to som sa nechala uniesť. Vrátim sa k teplákom a podrobím kritike ich nositeľky. Hlavne ženy určitého veku. Tepláky, zástera a vlasy prakticky na krátko ostrihané, aby s nimi nebola robota...tak túto módu musel zaviesť chlap, čo z duše nenávidel ženy. Ale úspešne sa drží už dlhé desaťročia, akurát, čo bola miestami vylepšená, napríklad o legíny. Čierne. Lebo čierna zoštíhľuje. Tak ženy, takto nie. Jedine v tom prípade áno, ak sa chcete tomu svojmu pomstiť a prinútiť ho zvyšok života prežiť s príšerou.
Ale aby som bola spravodlivá, musím spomenúť aj svetlé výnimky a tie vždy potešia oko aj dušu. Obzvlášť, keď sa medzi nimi nájdu aj osoby stredného a vyššieho veku. Sú to ľudia s veľkým citom pre krásu a s nevšedným vkusom. Dokážu z oblečenia urobiť umenie, skombinovať farebne a materiálovo kusy zdanlivo nezlučiteľné a tak pobaviť a urobiť deň krajším nielen sebe, ale každému, kto ich stretne. Sú to nespútaní virtuózi a aj keď niektorí pôsobia ako blázni, mali by byť našimi učiteľmi. Hlavne v tom, že móda je len pre tých, ktorí nemajú fantáziu. Odev je prejavom nášho vnútorného prežívania, preto by sme sa nemali dať spútavať diktátom a zahaliť sa trebárs do čohosi kvietkovaného a rozviateho, ak máme práve takú náladu...
