Keď je v niektorom z rezortov núdza o zamestnancov, zvykne im vláda ponúknuť motivačný príspevok. Napríklad zdravotníkom, alebo ako naposledy, príslušníkom policajného zboru. Mňa tak napadlo, či by nebolo dobré niektorým politikom ponúknuť motivačnú odmenu, aby politiku nerobili. Hlavne tým vládnym. Ja by som napríklad kľudne z mojej výplaty obetovala po jednom eure aj hneď na niekoľkých ministrov. Na predsedu by som obetovala aj dvojnásobok.A nech si nechá aj tú doživotnú rentu. Keby sa našlo aspoň 15 000 rovnako zmýšľajúcich ľudí ako som ja, dostali by vybraní politici celkom slušnú mesačnú sumu a nemuseli by robiť nič.Ja by som to na ich mieste brala. Samozrejme za dodržania podmienky že nevstúpia do politiky minimálne počas najbližších 20 rokov. Možno by potom nebolo potrebné tie príspevky od štátu zdravotníkom, policajtom, prípadne ďalším skupinám, ktorých bude čím ďalej väčší nedostatok vôbec platiť. Možno by naša kultúra bola nielen slovenská, ale aj svetová. Možno by nám zostali národné parky a Slovensko by sa mohlo stať malým Švajčiarskom, ako to kedysi dávno sľuboval Mečiar. Zločinci by sa vrátili do väzenia a ohrozovaní dôchodcovia domov. Možno by šikovní slovenskí vedci skúmali na Slovensku a nemuseli by sme byť len montážnou halou Európy. Možno by v spoločnosti nastal konečne pokoj, ktorý nám sľubovali. A tež by sa konečne dali pozerať správy v telke, bez toho, aby ste po ich zhliadnutí museli siahnuť na tabletku proti vysokému tlaku. Tú krabičku cigariet, dve pivá alebo zákusok, ktoré by sme si museli odpustiť by sme hádam oželeli. Tak, čo poviete, nestálo by to za to?
Otázkou zostáva, kto bude potom vládnuť. No tí, ktorí by dostali najmenej, alebo nebodaj nič, by si to museli odpracovať, Samozrejme nedá sa vylúčiť, že aj oni budú robiť všetko pre to, aby sa našlo dosť občanov, ktorí im motivačné radi zaplatia. Ale nezúfajme. Niekedy aj motyka vystrelí.