Šimkovičová by urobila lepšie, keby bustu Cecílie nechala, tam, kde sa to všetko začalo, teda v Levoči. Namiesto toho vzala iniciatívu do svojich rúk, zrejme v snahe zviditeľniť sa aj nejako inak, ako rušením výstav, rozvracaním fondov na podporu umenia alebo možno preto, že vo svojej namyslenosti podľahla predstave, že bude nesmrteľnou súčasťou objavenia tohto diela, ak bude potvrdená jeho vzácnosť, v čo zrejme dúfala. Nebyť toho, mohlo dnes mať mesto Levoča atrakciu, ktorá by prilákala turistov a pomohla regiónu, ktorý patrí k najmenej rozvinutým okresom Slovenska a vláda by nemusela toľko rozdať na výjazdových rokovaniach, ktoré má napriek konsolidácii v poslednej dobe vo veľkej obľube. Turisti by sa chodili pozerať na bustu, ktorá je s veľkou pravdepodobnosťou dielom slávneho Donatella, prinajmenšom dovtedy, kým by to nejakí závistlivci nezačali spochybňovať a nevyslali do Levoče umeleckých znalcov. A možno aj potom. Pardón za to prirovnanie, ale Lochnesské jazero navštevujú tisíce turistov, aj keď tam tú príšeru doteraz nikto v skutočnosti nevidel. Namiesto toho nám pani ministerka expresne zabezpečila, že svet sa dozvedel, že busta je vlastne fejk. Levoča môže teraz len dúfať, že možno si ju príde pozrieť aspoň zopár turistov, kým si ešte budú pamätať ten cirkus okolo nej.
Jedine, že by sa našiel niekto, kto by znalecký posudok renomovaného odborníka, profesora dejín spochybnil. Nádej tu teda stále je....
