Je to zvláštne ako ten čas letí...človek si to už ani neuvedomuje a zrazu je z neho vyrastie tvor schopný rôznych vecí...
Minulý týždeň som cestovala za zábavou a odreagovaním sa od večného stereotypu do Košíc...Zhodou okolností nastúpil mladý pár s dieťaťom. Tým "mladý" myslím k porovnaniu s mojím vekom 2-3 roky nižší ročník. Evidentne to z nich kričalo: "Nenaplánované dieťa" aspoň mne to tak pripadalo.Behom cesty, keďže sedeli predomnou, mi pohľad občas nedal sa nezadívať na nich. Otec k dieťatu mal, ako to ja nazývam cca 5 minútový vzťah, t.j. kým sa usmievaš a si ticho, kľudne sa s tebou pohrajem...ako náhle otvoríš ústa, šup ťa ku mame. :)
Neviem, čo je v živote správne a čo nie, každému sa može "pošmyknúť", možno aj mne sa to stane, kto vie...ale má to dieťa potom budúcnosť?? Čo všetko zdedí po rodičoch? Čo sa stáva z takých detí??? Evidentne na to si budeme musieť počkať, až kým vyrastie.
Moja mamka je vychovávateľkou na miestnej škole už dobrých 38 rokov. Presne 38 rokov chodí tou istou trasou a odučila už nejaké tie generácie. Jej "prvé" deti už nosia svoje deti do školy a väčšinou tie deti dedia povahy po nich.
Neviem, mám 25 a vlastím akurát jeden laptop. Všetci moji spolužiaci sa ženia, či vydávajú. Bohužial niektorý už prekonali aj rozvodové konanie. Ak budem chcieť mať raz dieťa, minimum 5 rokov si budem musieť počkať.
Za ten čas si musím násť dobre platenú robotu, z ktorej si môžem aj niečo odložiť, a psychicky sa na to dieťa pripraviť...no a samozejme manžela, ktorý bude pri mne stáť v každej situácií. Vynára sa otázka:"Kde ho nájdem?" Existujú aj takí chlapi???...Zopár mi už rukami prešlo...a jeden sa aj našiel...ale človek stále túži potom, čo nemôže mať...
Mnoho krát mi prebehlo mysľou, že by to bolo pekné mať bábo, lebo deti milujem..ale či by som dokázala sa o to postarať 24 hodín denne, to ešte zostáva pre mňa záhadnou otazkou. :)
