reklama

NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK AKO VYZERÁ / Modrá je dobrá

Za 5 šesť. Stihol vypnúť mobil predtým, než sa ozvala budiaca melódia. Ako každé ráno. Zapol počítač, a doniesol si kávu. Snažil sa byť čo najtichšie, aby nikoho nezobudil. Ešte spali. Keby sa to dalo, tak by šiel dolu k rieke.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

size="13pt"NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK AKO VYZERÁ / Modrá je dobrá

8.

Za 5 šesť. Stihol vypnúť mobil predtým, než sa ozvala budiaca melódia. Ako každé ráno.

Zapol počítač, a doniesol si kávu. Snažil sa byť čo najtichšie, aby nikoho nezobudil. Ešte spali.

Keby sa to dalo, tak by šiel dolu k rieke. Modrej rieke. Vždy ho tam niečo ťahalo. Menila sa.

Raz bola striebristá, a množstvo malých kvapôčok sa ligotalo na listoch, niekedy temná a divo hučiaca, niekedy veselá, a roztopašná ako dieťa. Vždy, keď mal problém, ktorý nevedel okamžite vyriešiť, šiel k rieke. Sadol si na breh ,a díval sa. Na vlny, ktoré sa tvorili jedna za druhou, na vtáky, čo lietali nad hladinou, na ryby, čo sa vyhadzovali na hladine. Najkrajšie boli

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

východy slnka. Keď sa tmavá rieka stávala purpurovou ,potom zlatistou ,a nakoniec sýto modrou.

Lenže to sa nedalo. Nedalo sa ísť k rieke. Bol zvyknutý robiť veci, čo chceli druhí. Ono to začalo ešte niekedy veľmi dávno. Robenie vecí, čo chceli druhí.

BLBOSŤ! Moc úvah hneď ráno. Dal si kávu, a pozrel správy. Politika ho nezaujímala.

Veľmi agresívna politika DEVILSTAR.

Tak ďalej. Nejaké ankety, to si pozrie potom.

Potreboval si pripraviť prednášku na pondelok. Začal písať úvodník. Rutina ako vždy. Ešte nejaké obrázky.

Vonku štartovalo auto. To zas nemôže niekto spávať. Prestal písať ,a pretiahol si kríže. V poslednom čase ho bolievala chrbtica. Od sedenia za počítačom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Písanie mal rád. To vedel. Vedel spraviť z maličkosti veľký príbeh. Tak ,aby tomu všetci verili. Nie je dôležité, ako je to naozaj. Dôležité je, čo si o tom myslí okolie. Čomu veria.

Veľký príbeh. Tak napríklad, je strašne zamilovaný do svojej ženy, zbožňuje svoju dcérku, miluje svokrovcov, a zarába veľa peňazí, lebo jeho žena veľa stojí. Má všetko super oblečenie, kozmetiku, kaderníčku, a vyzerá ako modelka. A všetci to vedia. Záležalo mu na tom

Aby vedeli. Koľko úsilia, a bola to jeho vizitka.

Stojí. No to je pravda. Nervov. A ešte kadečo ďalšie, čím sa platí zato, že býva u svokrovcov.

Vychádzalo slnko. A nevydrží. No nie. Povedal naozaj nie? Kedy naposledy niekomu povedal, že to nejde, nedá sa to, vadí to. Povedal to vôbec niekedy, keď to bolo dôležité?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Obliekol sa čo najrýchlejšie, aby ho nikto nestihol zastaviť. A na dvor skoro vybehol. No, to už dávno neurobil.

„Kamže, kam?“, pribrzdilo okoloidúce auto. To bola tá nová suseda, čo sa prisťahovala tak pred rokom. Matne si spomínal, čo tak o nej vie. Aha, kúpili dom, a majú peknú záhradu.

Tú záhradu videl tak pred pol rokom. Aj to preto, že dostal príkazom kúpiť rovnaké ruže.

A nebolo ich dostať. GLORIA DEI, či ako sa to volalo. To sa vtedy nabehal ,ešte že má známych v kvetinárstve. To ten čas letí.

„K rieke.“ „Á, to máte aj hodinu, zveziem Vás, aj tak idem do mesta.“ Otvorila predné dvere

a usmiala sa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prvé ,čo ho napadlo, bolo že teraz mal robiť raňajky pre celú rodinu. Potom ,že ho uvidí žena

z okna. Po tretie ,že je to pekná prechádzka, a chcel ísť aj tak pešo. A potom prestal rozmýšľať

a nastúpil.

„Krásny deň, idem pozrieť do mesta, je tam veľtrh. A chcem nové ruže, idem prerábať záhradu. Videla som v katalógu STARKEL modré ruže, vážne. Sú asi drahé, ale nevadí, tu nikto také nemá. A potrebujem niečo do kuchyne. Nové kachličky,“ štebotala.

Modré ruže ,no zbohom, už sa videl ako ich zháňa. Ani tie prvé nebolo ľahké objaviť a kúpiť.

Nie ešte toto. A kachličky, tie asi tiež modré ,alebo nie? Pozeral na jej dlhé blond vlasy, nahladko učesané. Farba slamy bez zosvetľovača. Zosvetľovač dôverne poznal z domu.

Býval vždy na ženinej poličke. A kabátik v odtieni parížskej modrej, čierna sukňa. Na štíhlom zápästí náramok v tvare jašteričky. Tyrkys.

„Modrá je dobrá,“ poznamenal, a mala to byť lichôtka. Štebotala ďalej. „A okolo tých ruží, si 13

dám spraviť skalku. Na brehu sú krásne kamene ,už aj viem ktoré. A ešte nejaké letničky, čo by ste povedali, budú lepšie nezábudky, alebo modrice? A reflektor, samozrejme, videla som také v tom katalógu.“

„Máte štýl“, zmohol sa na niečo duchaplné, a uvažoval koľko reflektorov bude chcieť manželka.

„Vážne? Mám rada modrú farbu.“

Dedina zmizla za zatáčkou. Znížila rýchlosť, lebo okolo boli výmole.

Celé to bolo zvláštne. Nezvykol nastúpiť do auta k cudzej žene. Vlastne neznámej. A neznáme ženy mu nezvykli ponúkať odvoz. Nezvykol chodiť ráno k rieke. NIKDY nezvykol robiť ,čo chcel naozaj. Vlastne tvrdil, že je šťastný a že nikdy neklame. Nikdy. Ale znamenalo to, že sa správal podľa pravidiel iných, nie svojich.

„MODRÁ JE DOBRÁ“

hlásala veľká reklama pri ceste. SDKU bolo v kraji populárne. Uvažoval časom o politickej kariére.“ Ste za SDKU?,“ spýtal sa. Nikdy sa bližšie o politiku nestaral. Prečo sa jej to vlastne

pýta?

„MODRÁ JE DOBRÁ“, usmiala sa. Mala krásne modré oči. Pohľad z očí do očí. Kedy to bolo naposledy. Kedy naposledy sa naň niekto tak díval. Jeho žena. Ale to bolo dávno. Ako

dávno? Hľadala v priečinku rukou, a nakoniec mu podala letáčik.

„Som v SDKU, a v samospráve. ALE modrú mám rada nie kvôli zamestnaniu. Je to moja farba už od malička. Už ako malé dieťa som nosila všetko modré, aj keď som bola dievčatko. A pokladali ma za chlapca, ha! Kvôli tej farbe.“

„Neverím, “poznamenal, a bola to pravda. Ju by sa predsa s mužom nedalo pomýliť.

„NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ“

povedala. Mama ma strihávala ako chlapca, aby mi zhustli vlasy.“

Vychádzalo slnko ,sedel vedľa peknej neznámej, a všetko bolo modré, sýto modré. Mal v krvi

endorfíny. Hormóny šťastia. Už nerozmýšľal nad tým, čo všetko mal urobiť, bolo to jedno.

Cítil sa ,ako keď malé decko ujde z domu, preskočí susedov plot a kradne jahody. Jahody nie,

tie sú červené, niečo modré. SLIVKY ,ha!

„Môžem si od vás požičať ten katalóg?“, ešte že ho to napadlo, kde by zháňal tie ruže ,modrice a reflektory. A katalógy treba vrátiť. A niečo doniesť ,tak sa to predsa robí ,to je slušnosť.

„Mám ešte jeden, a tento vám dám, vyplňte prihlášku ,a môžete ma uviesť ako sprostredkovateľa,“ zastavila ,vybrala časopis z kabelky a podala mu ho. „Už sme tu,“ otvorila dvere, počkala kým vystúpi, zatrúbila ,a zmizla za obzorom.

To šlo rýchlo, nikdy sa mu nezdalo, že tá cesta je taká krátka. A že rieka je tak modrá. To slovo začínalo mať iný význam. Už to nebola iba farba, bolo to spektrum. Dúha.

Na tráve bola rosa. A jašterička. Ozajstná. Zahľadel sa a nevšimol si zhnitý peň. Prvé, čo potom videl, bol širák starého sváka z dolného konca. Rozmazane. A bol hnedý. Klobúk bol hnedý, a sváko červený, najskôr od borovičky.

„No, dobre, ja že budem volať sanitku,

NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ“

zadudral sváko, a vrátil sa k udiciam.

Akurát tá rieka bola ďalej modrá. A ešte tá modrina od toho pňa.

„To sa lieči slivovicou,“ poriešil to sváko, a nalial. Je pravda, že tvrdil ,že nepije, ale v ten deň porušil toľko obmedzení, že jedno hore dolu. “Slivovica sa robí zo sliviek ,a táto je domáca,“

vysvetľoval prednosti, „a rovno si treba dať aspoň dva krát, a hlavne ,keď človek padne na hlavu ,a nabudúce ťa vezmem, keď budeme páliť “a potom zaspali.

Obaja.

Erika Herichová

Erika Herichová

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Volám sa Erika, a píšem hlavne pre ženy, a o ženách, o túžbach, predstavách, pocitoch, a možno tajných želaniach každej z nás Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu