size="13pt"NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK AKO VYZERÁ / Upírka
9.
Krvou podliaty pohľad. Čierne oči so zlatistým leskom. Čierne dlhé vlasy. Biela pokožka.
Vždy ju fascinovala biela pokožka. Vysoký. Štíhly. Mocný. Škoda, že sa už nenosia čierne plášte. Malo to niečo seba.
Pomaly prešiel cez stenu. Úžasné! A blížil sa k posteli, kde spala Lusy. Bola krásna, zvodná.
Anjelská tvár dieťaťa a telo bohyne. A erotická nočná košeľa. To sa vlastne ani na košeľu moc nepodobalo, v tom by jej bolo určite zima.
Na chvíľu si predstavila, že je Lusy. A on sa blíži, a ona to cíti. Jeho iskrivá vášeň, jeho tep.
No počkať, majú upíry tep? Majú. Rozhodla sa. Tak jeho tep a omamnú vôňu. A vôňu krvi. Je
sladkastá, a dráždivá, a vzrušuje do nepríčetnosti. Zohne sa nad jej krk. Ešte posledný pohľad.
Divoký vzrušujúci pohľad. Potom jej opatrne rukou odhrnie dlhé vlasy. Obnaží bielu šiju, a pobozká. Zuby sa mu vnoria do jemnej pokožky, a preseknú žily. Aortu nie, to by moc striekalo. A potom začne cicať. Jemne, a ona sa prebudí. Vôbec sa nebude brániť, bude ju to
vzrušovať, bude prosiť, aby neprestal. Prosiť.
„STOP!, kamera ešte raz ,klapka 325, to ostatné berieme!!!“
Nabehli vizážisti. Bolo treba odstrániť krv, čo tiekla po hrdle a okolo, a upraviť scénu.
A komparz poslali domov. A to už pred 2 hodinami, ale uprosila šéfku, že chce vidieť tú scénu s LUSY. Hneď zajtra si pôjde kúpiť niečo podobné, ako mala oblečené. Nejaké erotické prádielko.
Do komparzu sa dostala náhodou. Na ulici jej dal niekto letáčik:
DRACULA ZAVÍTAL MEDZI NÁS !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
A pod tým:
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
a nejaké informácie ,kde sa možno prihlásiť.
Nečakala, že ju zoberú. Bežná tvár, trochu moletka, tmavé vlasy a kaderníčka. Nič, čo by priťahovalo mocných a krásnych upírov.
Odkedy ju vzali do komparzu, začala pociťovať ,že je niekto iný. Že jej to bolo súdené. Vzrušovalo ju pomyslenie, že by mohla byť upír.
Nič tomu nenasvedčovalo. Bežne sa videla v zrkadle, nevedela prejsť cez stenu, slnko jej nejak nevadilo, a bledú pokožku mala kvôli anémii. Za zmienku by snáď stálo, že neznášala cesnak ,ale to vraj bola nejaká alergia.
Prečítala všetky knihy o upíroch. A pozrela si spústu filmov .Stalo sa to jej koníčkom. Teoreticky bola jediná možnosť, ako sa stať upírom. Nejaký by ju musel uhryznúť. Ona predsa nechcela byť LUSY. To bola obyčajná slabá ženská, síce pekná, ale vlastne ani nikoho nevedela zbaliť ,a už vôbec nevedela žiť ako upír.
Ale s ňou to bude ináč. Ona sa potom zmení, a bude z nej zmyselná a démonická krásavica,
a bude vládnuť svetu, a hlavne tým blbým ženským, ktorým musí každý deň robiť frizúry, a ešte počúvať tie tláchaniny. A to ešte sedia na peniazoch, tringelty žiadne, a nároky ako na
kráľovskom dvore!!!!!!
A každá z nich si myslí, že je dáma. Ha! Akoby to nebolo jedno ,či má o centimeter kratšiu ofinu. Je to jedno, ale buzerovať budú. A farby! Jasné ,že kupuje tie najdrahšie ,keď má od
dodávateľa prémie. A už vôbec neznášala chudery, čo si kúpili farbu v drogérii, a potom chceli aby ju použila, a zarátala si iba za prácu. OTRAS!!!!!!!
Tak tie rovno niekam pošle. Ovšem tak, aby to nevidela vedúca. Minule sa nejaká krava sťažovala. Čo sa má čo sťažovať, tak nech si nájde iné kaderníctvo, no nie! Akoby tu ona bola
kvôli tým chuderám. A to si ešte myslia, že lepšie vyzerajú ,ha, ha, ha!!!!!!
Sú vôbec upíri? Zrovna strihala nejakú staršiu pani a rozmýšľala o tom, ako už veľa krát. Jasné , že hej. Prečo by sa točilo toľko filmov, a písalo toľko kníh, a zvlášť v poslednom čase.
To bude určite nábor ,a nemôžu to spraviť verejne.
„NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
tak nejak to bude. Bude to ako s tým náborom na konkurz.
KAM sa treba ísť prihlásiť?
„A ešte tuto vzadu,“ nárokovala si pani. Šmyk, šmyk a je to! Čo sa strihania týka, bola vždy šikovná. Vždy preberala zákazky kolegyniam. Jedna z vecí, na čo má talent.
„Ďalší prosím!“ A vtedy sa to stalo.
Vonku už bola tma ,hoci bolo 5 hodín poobede. Prisahala by, že sa zotmelo účelovo. Na chvíľu bolo nebo ožiarené oranžovým svetlom. Blesk. Potom udrel hrom. Ohlušujúci rachot.
To bolo niekde blízko. No ešte aj búrka!
Dvere sa potichu otvorili, a niekto vošiel.
A výpadok elektriny. Teda presnejšie ,vyhodilo to poistky. Ten blesk. Prestala strihať. Jednak
na to nevidela, a jednak cítila jeho pohľad. Vlastne vždy cítila, keď jej niekto stál za chrbtom.
A neznášala to.
Zákazníčka začala lamentovať, že chce účes vyfúkať.
„Čím ,keď nie je elektrina!“ Niečo zašomrala, že nech počká, že to hneď bude. Tá stará mindžovala, že pre ten prípad majú byť poistení. To čo je! Akoby kaderníctva mali mať povinne záložný generátor! A že chce vrátiť peniaze! No, určite, a čo ešte!
Ešte že si vypýta peniaze vždy dopredu! To už bola vytočená úplne.
A vtedy počula prvý krát jeho hlas :“Môžem sa u vás objednať?“
Otočila sa.
V kaderníctve bolo prítmie, ak nie rovno tma. Ale aj tak sa dala rozoznať vysoká postava, tmavé oblečenie, a dlhšie tmavé vlasy. Zrovna mu chcela tiež vynadať ,že či je slepý, ako ho
má po tme niekde objednávať ,a vôbec, ako má vedieť spamäti, kedy má zákazky!
Zrovna naskočilo svetlo. Hryzla si do jazyka. Už neváhala ani chvíľu, koho pred sebou vidí.
Je to on, samozrejme!!!!!! Bledá tvár, démonický pohľad, aristokratické črty. A krásne husté čierne vlasy. V tom sa ako kaderníčka vyznala. To sa hneď tak nevidí. Stál tak, že ho nebolo
vidno v zrkadle. Zalapala po vzduchu. „Jasné ,že hej!“
To nebol filmový komparz. Naozaj stál u nej v „kaderníctve, “a chcel ostrihať. A nebol to ten trapný herec,čo sa stále sťažoval, že na placi je prievan,a že majú zatuchnutú kávu. Nie, toto
bolo naozaj.
„Ovšem,“ pokračoval, „ ja mám fóbiu zo zrkadiel. A v každom kaderníctve nejaké sú. Je to smiešne, ale. Ale vadí mi to, a hrozí epileptický záchvat. Tak čo, keby ste ma ostrihali doma?
Dám Vám adresu. Cestu a všetky výdaje za námahu a čas nahradím. Znie to divne, ja viem.
Je to fakt nepríjemná záležitosť.“
Hlavou jej prebleslo ZRKADLÁ!!!!!!! Bojí sa zrkadiel. A ešte to aj otvorene povedal. Je úplne jasné prečo ,je to fakt upír!!!! A malo ju to napadnúť hneď, keď sa zotmelo, a vyrazilo
ten prúd!!!!!!!!!!
„ No tak vyfúkate mi tú hlavu ,alebo nie! “Zákazníčka začala byť nervózna. “Už je aj elektrina, tak sa nemáte načo vyhovoriť!!! Ak hneď nezačnete ,budem sa sťažovať vedúcej!
A to ešte beriete peniaze dopredu! To je dnes personál!!!!!!!!!!! A Ja si s vedúcou tykám!!!!!“
„Asi máte veľa roboty, prídem neskôr,“ a cúval ku dverám.
„Nie, nie! Počkajte!
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ !!!!!!!!!!!!!!!!“
Tresla fén o stôl.“ Dajte mi adresu, zavolám vám, a dohodneme sa.“ Z čierneho saka vytiahol vizitku. Ako jej ju podával ,na chvíľu sa jej dotkol. Mal studenú pokožku, ale jej sa zdalo ,že ňou prešlo 1000 voltov. Na ruke mal kerku. Kerku v tvare draka.
„Teším sa ,a dovi“ a odišiel.
Prestalo pršať, a rozjasnilo sa. Obyčajná prietrž mračien.
