Nebudem hovoriť slová ako napríklad „zasa jedna mrcha prehovorila“, lebo veď to si vyčítate z toho článku aj sami. Ale nebudem hovoriť ani takým kultúrnym a diplomatickým spôsobom, ako pán Tinka. Nie som diplomat, ani politik a rád rozmýšľam starovekým, čierno-bielym spôsobom. Som na to hrdý; dokonca i na to, ako sa za moje slová všetky tie mrchy oboch pohlaví tak dobre a tak ľahko do mňa triafajú: kategorické postoje sa predsa nesmú nosiť! Ok, žime si, ako chceme. Ibaže ... niečo je solídne ako skala v izraelskej púšti, no a iné zase tekuté ako čínsky šmejd - a platí to aj o životných zásadách, verte alebo nie.
Pani štátna tajomníčka, nech je jej úrad ľahký ( akože s takými postojmi aj musí byť ), doslova tára nezmysly a nepravdy, čo je už tak dosť zlé. A ak o tom ani len nevie, o to horšie. Ono, rozprávať pre ženský magazín veci, ktoré sa ženám dobre počúvajú, nie je nakoniec nič ťažké; ale utvrdzovať tak mrchy v sociopatickom správaní a myslení ( a k tomu predstaviteľkou štátnej moci ), to je už fakt dosť zlé. Nech nám len pani J. pekne ukáže nejakú štatistiku, ktorá by potvrdzovala ktorékoľvek z jej tvrdení, napríklad, že ženy vraj v sporoch o zverení ťahajú za kratší koniec ( to je akože čo? ); že súdy naozaj niečo robia s tvrdeniami otcov o manipulácii detí ich tzv. matkami; koľkože to žien bolo naozaj a účinne ( nie iba papierovo ) postihnutých za marenie styku detí s ich vlastným otcom; koľko žien zneužíva výlučnú starostlivosť ako pomstu otcovi detí, ako prostriedok ekonomického zdierania alebo aby sa vyhli samote a tým aj vlastnej neschopnosti. Nech sa len pani J. príde pozrieť na ktorýkoľvek súd v republike, nahliadne do spisov a potvrdí si štatisticky, aké špinavosti robia ženy pred, počas a po rozvode, len aby nejako „vyhrali“, ako kydajú na dovtedy dobrých manželov a otcov, ako unášajú spoločné deti, maria styk, bránia v kontaktoch, manipulujú, očierňujú, indukujú SZR, citovo, psychicky zneužívajú spoločné deti – ja jej za seba také nahliadnutie milerád umožním a verím, že aj mnohí z ostatných otcov! Nech sa pani J. skúsi zamyslieť, či je treba brániť matky alebo otcov – alebo hádam predsa len tie deti, nie? Dúfajme, že bude súhlasiť, lebo keď aj tak bude tvrdiť, že ženy, tak sme – no, viete kde. Koľko žien je medzi bezdomovcami potom, čo by ich otcovia detí obrali o deti, byt, majetok, ožobráčili vydieračským výživným, zničili citovo a psychicky marením styku, priviedli na okraj priepasti, možno aj k tomu alkoholu, úpadku? Aké je percento? Čo je normálne na zverovaní detí výlučne jednému rodičovi, hoci v manželstve a v rodine žilo dieťa s oboma rodičmi? Čo je normálne a dobré na zverovaní výlučne jednému rodičovi, hoci dieťa potrebuje, vyžaduje, túži a chce byť s oboma rodičmi rovnako? Kto v jej úrade ochráni dieťa pred zlovôľou rodiča, ktorý ho unesie, postupne manipuluje, hoci na to nie je žiaden dôvod, a tobôž nie právo? Kto v jej úrade nedovolí ženám ( ktorým zverujú stále 90% detí ), aby vyrábali deti, ktoré „plačú, lebo musia ísť k vlastnému milujúcemu otcovi“?
Podľa mňa pani J. v danom rozhovore svojimi výrokmi výrazne posilňuje sociopatické správanie tzv. matiek, podporuje neobčianske, protiprávne, nelegálne spôsoby myslenia a konania, podkopáva zdravý vývoj spoločnosti smerom k modernému prístupu k rodičovstvu, k paritnej rodičovskej zodpovednosti, k „výrobe“ zdravých, osobnostne sebavedomých, pevných ľudí, osobností, budúcich žien-matiek a budúcich mužov-otcov. Lebo, a to mi nevyhovoríte, je veľká pravdepodobnosť, že mrcha vychová zase len mrchu; že dcéra, ktorá vyrastá bez otca, nebude mať šťastie vo svojich vzťahoch ( ak sa bude riadiť výchovou svojej „matky“ ), že syn, ktorý vyrastá bez otca, bude moderným mužom s funkčným modelom vzťahu muž-žena ... a je tam kopa iných vecí, veď psychológovia vedia. A bohužiaľ, vie aj veľa z nás, ľudí z rozvedených manželstiev.
Ja hovorím, že rozvody manželstiev s deťmi by nemali byť vôbec ľahké: od začiatku musí byť zachovaná rovnováha, všetko musí byť riadne a hlavne objektívne preskúmané, zistené, podložené, zdokumentované; deti by mali byť na prvom mieste v ich záujme mať oboch rodičov rovnako, ako doteraz. To, čo pani J. hovorí v tak dobre, ach tak slastne znejúcich slovách v ženskom magazíne, smeruje celkom proti tomu. Ponechávam stranou politickú vôľu mať takú osobu ( osobu s takými názormi ) na takom poste, ale silnejšia by predsa len mala byť vôľa spoločnosti takú osobu na takom poste nemať. Prinajmenšom, ak aj ste žena, ktorá číta tento blog a čítala ten článok, by sme sa mali zamyslieť nad tým, čo čítame; zamyslieť sa a niečo urobiť. Dlžíme to deťom.
