reklama

Práva detí ? No určite !

Na sledovanie politiky nemám veľa času: chodím do roboty, dochádzam, viem iba to, čo počujem v rádiu a vidím v správach, ktoré stíham len na polovicu, aj to tú bulvárnu. A tak sa občas dozvedám, čo to v tej Blave vyvádzajú naši páni a iní. Väčšinou ma to na..erie; a koho nie?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Sledujem, ako sa prejednávajú ( a schvaľujú ) napríklad pochody a/alebo zákony pre všelijaké skupiny občanov. Sledujem, ako sú navrhované a následne schvaľované tie najzbytočnejšie zákony a ako skoro nikdy nie sú schvaľované tie dobré, užitočné, správne a spravodlivé. A že by boli riadne uplatňované tie zákony, ktoré máme, to vidím fakt len veľmi zriedka. Ale ... nemáme vari ústavu? A okrem ústavy nemáme občiansky zákonník, trestný zákonník, občiansky súdny poriadok? Máme sudcov a právnikov, advokátov a mediátorov, máme poslancov ( poväčšine všetko právnici ) – človek by si povedal, že musíme byť právne bezproblémový štát, lebo veď aj ústavu aj zákony písali predsa oni, odborníci, nie? Opak je pravdou: zákony sú napísané tak zle, že každý šikovnejší právnik a hádam aj každý iný človek, ktorému to lepšie páli, si tú medzierku nájde. Vlastne, z tohto hľadiska sú napísané tak akurát dobre. Riešením, pro-občianskym riešením by, pravda, boli dôkladné, bezchybné, na každú alternatívu pripravené zákony, navrhnuté zdola, obyčajnými ľuďmi, ktorí na vlastnej koži zažili tie „medzierky“. Nuž ale - čo by potom robili tí naši chudáci právnici? Z čoho a z koho by žili, keby nebolo možné zákony nijako obísť, keby bol každý prípad jasný a vyriešiteľný maximálne za pár týždňov?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je moderné, ak si napríklad gay, lesba, rozvedená matka, zdravotná sestra alebo akýkoľvek iný poddruh homo sapiens sapiens, vybľakovať to do sveta a biť sa za svoje práva. Je už ale menej moderné zredukovať sa na pojem „občan“ a myslieť, konať výlučne ako občan. Čo keby každý z nás konal a rozmýšľal iba takto? Bez ohľadu na to, či je muž alebo žena, slobodný, vydatá, s deťmi, bez detí, modrý, ružová, červený, zelený, bohatý, slepý, akýkoľvek? Len si kladiem rôzne otázky. Chodia vari heterosexuáli demonštrovať, aby mohli mať spolu deti? ( nechodia, lebo je to prirodzené a týka sa to súkromia ). Chodia rozvedení otcovia demonštrovať, lebo ich exky vytrvalo bezdôvodne odmietajú striedavku alebo im dať deti na víkend? ( nechodia, lebo systém by sa im vysmial ). A prečo nejdú demonštrovať také predavačky, aby mali zadarmo potraviny, lebo veď robia takisto ako železničiari? Odpoveď znie, že v našom štáte nie sú pošliapavané práva nejakej menšiny – tu sú pošliapavané práva väčšiny, vlastne všetkých, okrem tých, čo sú pri moci ! V tomto štáte je každý deň pošliapavané každé i to najzákladnejšie právo občana, nezávisle na tom, či je modrý, zelený, ružový alebo hoci aj mŕtvy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vymýšľajú nám rôzne zákony, na ochranu týchto, proti tomuto a všetko je rovnako zbytočné: v konečnom dôsledku vám totiž systém nikdy nepomôže a ak, tak iba veľmi zriedka. Sudca si deravý zákon môže vyložiť ako chce; na dobrého právnika musíte mať prachy a to veľa; na vymoženie spravodlivosti môžete rovno zabudnúť. Ale my sa pritom zúrivo zaujímame a riešime, či si napríklad lesby môžu alebo nemôžu adoptovať deti a rôzne iné somariny. Správna odpoveď – nemôžu, z rôznych dôvodov. Nech si dospelí občania v súkromí robia medzi sebou a so sebou, čo chcú ( ak to neodporuje zákonu ), ale niekde hranice byť musia: a hranice osobnosti, vážení, končia na hraniciach inej osoby, iného občana. O to viac, ak je tou osobou, tým človekom, tým občanom bezbranné dieťa, niekto slabší ako ja. Bodka. Áno, teraz sa do mňa obujete, všetci členovia a prívrženci tej skupiny, bla bla – nie o tom hovorím, bol to len príklad. Načo nám je napríklad zákon na vymáhanie výživného, keď najprirodzenejšou vecou je, aby rodič nebol zbavený povinnosti sa fyzicky a každodenne starať o svoje dieťa? Prečo dovoľujeme výlučnú výchovu iba jedným z rodičov a vyrábame tak zbytočné problémy s výživným, problémy s bránením v styku, problémy s nedostatočným stykom, problémy s nezvládaním výchovy osamelými matkami, problémy samotných detí kopu iných problémov? Prečo to všetko, keď jednoduchým a veľmi dobrým riešením toho všetkého je nariadená striedavka? Prečo riešime adopciu dieťaťa lesbami ( ktoré si môžu žiť spolu, keď už musia ), ak dieťa bude v riadnej starostlivosti oboch svojich rodičov, bude mať mužský vzor v živote a adopcia lesbickým párom takto nemá žiaden zmysel, ani dôvod, ani opodstatnenie? Pretože dieťa nemá so sexuálnou orientáciou dospelého nič spoločné, ani nie je povinné byť v právnom zväzku s partnerom rodiča, nakoľko už navždy je v právnom, morálnom, citovom a psychologickom zväzku s vlastným rodičom/rodičmi )? Chápete? Veci majú vždy jednoduché a prirodzené riešenie, všetky, bez rozdielu! To len my si vyrábame „šedé zóny“, tolerujeme netolerovateľné, krivíme demokraciu na anarchiu a úpadok. Hranice! Opakujem: hranice mojej slobody končia na hraniciach rovnakej slobody iného občana! Bodka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hovorím, že sa tu každý deň pošliapavajú práva detí, ktorých sú u nás státisíce. Deti nie sú považované za občanov, nemajú plné a hádam žiadne práva. Dieťa, ktoré je unesené jedným z rodičov, bez akéhokoľvek rozumného dôvodu, nemá právo na navrátenie k druhému rodičovi. Dieťaťu sa po rozvode rodičov, s ktorými dovtedy normálne žilo a s rozchodom ktorých nemá nič spoločné, upiera to, čo mu právom a podľa všetkých zákonov patrí a štát v osobe socialistických sudcov stále nepovažuje výlučnú výchovu za zvrátenosť, ba zločin ( proti ľudskosti ). Unesené dieťa nemá kam sa obrátiť o pomoc proti vlastnému rodičovi-únoscovi. Unesené dieťa musí strpieť manipuláciu a môže jej len podľahnúť, je bezbranné, zatiaľ bez materiálnych a duševných schopností účinne jej odolávať. Unesené dieťa nemá inú možnosť, len byť obeťou egoistického, morálne odporného činu a môže sa len pozerať, ako sa druhý rodič márne pokúša zachrániť z ich vzájomného normálneho, dobrého vzťahu, čo sa ešte dá. Ešte aj tie zvieratá majú väčšie práva ako naše deti! Keď vám ukradnú napríklad auto a vy poznáte zlodeja, viete, kde to auto je, máte aspoň akú-takú šancu, že vám auto vrátia a zlodeja zabásnu. Ale u nás je dieťa menej ako vec !!! Keď vám ukradnú dieťa, nech je to hoci aj druhý tzv. rodič, dieťa vám nevrátia a zlodejku nechajú tak !

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Náš štát, hoci má vlastné relatívne dobré zákony, ba i zákony, ktorými sú deti chránené, prijíma ďalšie a ďalšie zbytočné zákony ( aj európske, hoci tie často až o niekoľko rokov potom, čo tak mal urobiť a až kvôli škandálu, že tak neurobil ). Sú zbytočné, lebo keby boli dôrazne aplikované aj tie, ktoré máme, žiadne ďalšie by neboli potrebné. V zákone o rodine sa napríklad píše, že ak sa zmenia pomery, súd môže zmeniť rozhodnutie o zverení. Zákony umožňujú pokutovať neposlušných a rodičovsky neschopných rodičov. Pýtam sa: koľko takých pokút bolo v celej republike udelených? V koľkých prípadoch, po domácom alebo dokonca zahraničnom únose dieťaťa jedným z rodičov bolo zmenené rozhodnutie a dieťa bolo zverené okradnutému rodičovi? V koľkých prípadoch konal súd skutočne bezodkladne, rázne, rýchlo, v skutočnom záujme dieťaťa ( ktorým je mať oboch rodičov alebo – prečo nie? – byť vychovávané iba tým z nich, ktorý je objektívne lepším rodičom, občanom a človekom )? Odpoveď poznáte. Takže mi neostáva nič iné, len povedať: hanba takému národu, národu oviec! Ako inak nás nazvať, keď iné národy vyjdú do ulíc pre hociakú somarinu a hučia dovtedy, kým sa to nezmení k lepšiemu, spravodlivejšiemu – a my trčíme doma, pred blbými telkami s ešte blbšími seriálmi, oblbujeme sa žabomyšími vojnami politikov a ich divadielkami, zatiaľ čo nám oni vlastne vymývajú mozgy a kradnú nám z vrecák i to posledné? Ako inak nazvať národ, ktorý vyrába citovo a psychologicky zmrzačené generácie, jednu za druhou, už pekných pár desaťročí? Čo sledujú páni a iní v Blave vytváraním blbých a zbytočných zákonov, na úkor presadzovania tých dobrých, rozumných?

Nie som príliš nábožný človek, skôr prirodzene veriaci v nejaký systém, princípy: nejde mi do hlavy, ako to, že ľudia dokázali žiť tri-štyritisíc rokov len na základe zopár príkazov ( desať ich bolo ) a my, takí vyspelí, takí kultúrni, takí vzdelaní, takí technicky dokonalí, nedokážeme žiť ani s miliónmi zákonov? Niekde je asi chyba, nie? Nuž, chyba je v strate kategorickosti, strate zodpovednosti za svoje činy, v strate jasného rozlišovania bielej a čiernej, v relativizovaní. Nič také však v skutočnosti neexistuje: v skutočnosti je stále možné a nevyhnutné povedať – toto je dobré a toto je zlé. A vybľakovať iba o právach a pritom kašľať na povinnosti je jednoznačne zlé. Vybľakovať o osobnej slobode a pritom zotročovať vlastné deti je jednoznačne zlé. Vybľakovať o demokracii a pritom bezcitne valcovať iných je jednoznačne zlé. Koľko takých pokrytcov u nás je? Nuž, aspoň v správach ich je kopa.

Erik Bogdan

Erik Bogdan

Bloger 
  • Počet článkov:  34
  •  | 
  • Páči sa:  0x

snažím sa bojovať za spravodlivosť a ostať človekom Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu