Malebná dedinka v strednej časti Krupinskej planiny, okrese Veľký Krtíš, je známa hlavne svojím folklórom. Dodnes obyvatelia obce nezanedbávajú na tradície svojich predkov a snažia sa ich postupne predávať ďalší generáciám. Najstaršia písomná zmienka o obci Sucháň pochádza z roku 1349, alebo z roku 1392. Obec sme v minulosti mohli nájsť pod označením Zwhan alebo Zuhan. Medzi najstarších vlastníkov obce patrí rod Dačovcov, no od 15. storočia sa zemepáni obce mali často meniť. Zaujímavé je, že v obci bol už v roku 1530 vybudovaný protestantský renesančný kostol. Podľa tradície mal tento kostol stáť na mieste husitskej kaplnky. Už v 16. storočí bol okolo kostola vybudovaný obranný múr. Počas nasledujúcich storočí bol potom kostol niekoľkokrát prestavaný. Svojho času sme v obci mohli nájsť dva mlyny či pivovar. K samotnej obci patrilo niekoľko lazníckych usadlostí, v polovici 20. storočia to bolo približne 56. Samotná obec bola do polovice 20. storočia aj čipkárskym strediskom a dodnes je známa svojou tradičnou paličkovanou čipkou. Dnes je obec vyhľadávaná aj pre prírodné zaujímavosti v jej okolí.
Suchánska trhlina
Na jaskyňu upozornil etnograf Ján Miháľkin žijúci v Sucháni. Nachádza sa na pravom brehu Suchánskeho potoka, neďaleko od jeho sútoku s potokom Lahoš, v časti doliny Nad Stráňou. Hlavný vchod do jaskyne má východnú expozíciu a je umiestnený asi 30 m nad dnom doliny. Samotná jaskyňa bola vytvorená vo vulkanoklastických andezitových horninách. Jaskyňa je rozsadlinová, vytvorená na šikmej trhline. Stratigraficky je táto jaskyňa zaradená do čelovskej formácie veku stredný miocén (takže má okolo 11 až 16 miliónov rokov). Maximálna výška jaskynných priestorov sa pohybuje okolo 1,5 m. V koncových častiach je výška v rozmedzí 0,15 - 0,5 m. Celková dĺžka zameraných priestorov je 17,8 m. Vedľa hlavného vchodu sa vo vstupnej chodbe nachádza ešte bočný vchod s rozmermi 0,7 x 0,3 m.
Trpasličia jaskyňa
Jaskyňa vznikla pravdepodobne vyvetrávaním kmeňa fosílneho stromu, je vyvinutá v polohe hrubých zlepencov s dobre zaoblenými veľkými hrudami andezitov, ktorá tu vystupuje v prostredí stredne a hrubozrnitých epiklastických pieskovcov. Celková zmeraná dĺžka jaskyne je 11,9 m. Rovnako ako Suchánska trhlina aj Trpasličia jaskyňa patrí do čelóvského súvrstvia a jej vznik môžeme datovať do stredného miocenú, teda do obdibia 11 až 16 miliónov rokov dozadu. Vchod do tejto jaskyne je asi 400 m JJV od jaskyne Sucháňska trhlina, na ľavom brehu Suchánskeho potoka, v časti doliny s miestnym názvom Svíbí. Miestnemu obyvateľstvu bola známa už aj v minulosti. Jaskyňa bola miestnemu obyvateľstvu známá už v minulusti. Svedčí o tom stará povesť, ktorá sa zmieňuje o hadovi žijúcom v jaskyni. Ján Miháľkin, ktorý zozbieral staré povesti sucháňského kraja, tiež túto jaskyňu lokalizoval v teréne. Vedľa Trpaslíčej jaskyne sa nachádza ešte 11 ďalších dutín s dĺžkami 15 cm - 7,7 m.
Trúbiaci kameň
Vo svojej podstate sa jedná o andezitový kameň, upravený šikovnými ľudskými rukami na účel vydávania zvuku. Jeho nadzemná časť má nepravidelný pozdĺžny tvar. Do južnej steny sú vysekané dva otvory, ktoré sa vo vnútri oblúkovito spájajú. Keď do menšieho otvoru fúkneme, z väčšieho sa ozve zvuk smerovaný do doliny medzi svahy. Špecifický zvuk vychádzajúci z kameňa znásobujú ozveny okolitých svahov, ktoré sú už dnes zalesnené.
No čie boli tieto ruky nevieme. Pôvod Trúbiaceho kameňa je totiž opradený nejednou legendou. Ale zaujímavé je, že ako viacero kamenných objektov v Honte aj tomuto sa traduje pôvod do čias Tatárov alebo Osmanov. Konkrétne povesť z čias osmanskej okupácie znie takto: „Keď vraj Alahovi veriaci s krivým šabľami dobyli a obsadili hrad Modrý Kameň, robili z neho mnoho výpadov do okolitých obcí. Aby sa pri návrate nestratili v nepriehľadnom horskom teréne, vytesali si do tunajších skál po dva otvory. Zvuk po fúknutí do jedného z nich sa niesol okolitými dolinami. Tieto signály im umožňovali návrat na obsadený hrad. Podobných kameňov vraj bolo po tamojších vrchov niekoľko.“ Podkladom pre túto teóriu môže byť aj trochu špekulatívna úvaha, opierajúca sa o číslice 1194 vytesané do trúbiaceho kameňa. Ak tieto čísla vytesali Osmania a hovoria nám rok, tak v prepočte z osmanského letopočtu na náš, sa jedná o rok 1572. Hrad Modrý Kameň bol dobytí v roku 1575, no osmanská posádka sa už niekoľko rokov pred tým pohybovala po okolí. Druhým vysekaným obrazcom je trojuholníkový obrazec s polpriamkami, slúžiaci ako smerová ružica. Šípky ukazujú na Španí laz, do suchánsko-plachtinskej doliny, na Zabry a k studni Turčianka, na ktorej je ďalší smerový znak. K tejto studni sa viaže ďalšia povesť o turkoch, Jankovi z Benikovho salaša a jeho milej Zuzke, to je však už iný príbeh.
