Ako dobrovoľník v Taliansku

Potom ako som ukončil prácu vo Vysokých Tatrách, som hľadal ďalšie zaujímavé miesto respektíve prácu , v ktorej by som mohol niečo zaujímavé zažiť. Na web stránke úradu práce som našiel ponuku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Dobrovoľník cez EVS v Taliansku. Znelo to zaujímavo, doprava a ubytovanie bolo zadarmo a k tomu sme mali dostávať ešte aj vreckové. Tak prečo nie? Napísal som e mail a keď sa mi ozvali, bol som veľmi rád. Bol som rozhodnutý. Musel som vyplniť nejaké dotazníky, no nezabralo to veľa času a rád som si popísal po dlhšom čase v Angličtine. Nasledovalo stretnutie v Čadci, kde sme sa dozvedeli bližšie informácie o projekte.

Môj kamarát sa mi ozval, že sa môžem zastaviť v Bratislave deň dopredu a potom ráno vycestujem. Bol to dobrý nápad lebo som sa nemusel obávať, či vlak bude meškať alebo nebude. Večer sme sa porozprávali aj s jeho spolubývajúcim pri pivku a ráno ma odprevadil na železničnú stanicu, kde som očakával príchod Mateja ( ďalšieho dobrovoľníka ). S Monikou, ďalšou účastníčkou zo Slovenska sme sa stretli až vo Viedni na letisku. Leteli sme do Ríma a z Ríma do Bari. V Bari nás očakávala skupinka mladých dievčin z Polska, s ktorými sme pokračovali do Altamury, konečným cieľom našej cesty.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rád by som podotkol, že v Taliansku som nikdy predtým nebol. Šok číslo jedna: doprava. Bola šialená, každý trúbil na každého a pri predbiehaní neplatili žiadne pravidlá. Po príchode nás vyzdvihla Birgit. Naša koordinátorka pre náš projekt. Pôvodom z Rakúska, no rozhodla sa žiť a ostať v Taliansku ( pôvodne tiež prišla ako dobrovoľníčka ). Rozdelili nás do troch domov. Family house ( nakoľko bývali u rodiny ), Sv. Tereza ( oproti bol kostol Sv. Tereza ) a Porta Bari ( oproti sa nachádzala historická brána – Porta Bari ). V týchto troch domoch bývali dobrovoľníci zo Španielska, Francúzska, Anglicka a jedna Slovenka.

SkryťVypnúť reklamu

Ja som býval v dome Sv. Tereza, kde som sa stretol s novými dobrovoľníkmi z Macedónska, Poľska a zabehnutými dobrovoľníčkami z Francúzska. Prvý večer sme si všetci sadli v našej kuchyni a rozprávali sa o všetkom možnom. Vládla dobrá nálada a veľa sme sa nasmiali. Druhý deň sme sa stretli v office organizácii, ktorá nás hostila. Všetci sme sa zoznámili a predstavili si našu účasť a vízie na projekte. Po dvanástej čakal šok číslo dva: siesta. Každý deň sme mali cca štvorhodinovú prestávku, kedy sme si nakupovali jedlo, varili obed a oddychovali.

Altamura je veľmi pekné mesto na juhu Talianska v časti Puglia. Námestie z mramorovej dlažby, úzke uličky, domáce obchodíky. V centre všade autá a skútre. Kvalitná zmrzlina a domáce pekárne, rýchlo sme si zvykli na maškrtenie. Po poobednej aktivite sme vyrazili do uličiek, prezrieť si toto čarovné mesto v nočnej atmosfére. Šok číslo tri: o druhej v noci je na námestí viacej ľudí ako o druhej poobede. Je to pochopiteľné, ale pre mňa to bol nezvyk. Keďže majú siestu ich režim je posunutý a poobede sú obrovské horúčavy.

SkryťVypnúť reklamu

Šok číslo štyri: mangiare teda jedlo. Potraviny a jedlo v Taliansku boli výborné, veľa druhov cestovín, syrov a proste všetkého čo sa dá zjesť. V Baroch si môžete kúpiť obľúbený drink alebo si môžete vybrať miestnu maškrtu. Náš cieľ bol jasný ušetriť peniaze a cestovať. Cestovať najviac ako sa bude dať a to sa nám aj podarilo. Prvé sme navštívili mestečko Alberobello, čo v preklade znamená pekný strom. Má typickú historickú architektúru malých bielych domčekov južného Talianska. Ďalšie mesto bolo pobrežné Bari, kde sme sa prvý krát dostali k moru. Pláž bola plná ľudí a nie práve najčistejšia ale boli sme radi, že sme pri vode. Ako ďalšiu cestu sme si zvolili dobrodružnejšiu výpravu, s tým že budeme spať niekde na pláži. Prvý deň sme navštívili mestá Polignano a Mare, Monopoli, Ostuni a následne sme sa dostali do Lecce. Potom ako sme sa tu rozdelili a zmeškali posledný autobus na pláž, nastala menšia panika. Ale všetko sa vyriešilo a nakoniec sme sa dostali na pláž taxíkom po zjednaní ceny. Vybrali sme miesto na pláži, postavili stany a trochu to oslávili. Druhú noc sme prespali pár kilometrov vyššie na pláži. Nasledujúci výlet sme sa rozdelili. Baby sa rozhodli ísť do Ríma a my chalani sme sa pripojili ku Francúzkam a Španielom. Naším cieľom bolo stopovať do mesta Trani. Rozdelili sme sa na tri tímy. Ja a Francúzky, Slovák Maťo s Macedónčanom Janem a Španieli. Podarilo sa nám dostopovať do mesta Molfetta, ďalej do Bisceglie a následne do Trani. Bola to ďalšia skúsenosť, ktorá mi osvedčila stopovanie ako skvelý spôsob cestovania. Posledný výlet bol do slávneho Neaopolu, kde sme navštívili sopku Vezuv, opustené mesto Pompeje a samotný Neapol.

SkryťVypnúť reklamu

Ako prebiehalo dobrovoľníctvo?

Prvý týždeň sme spoznávali mesto, zoznamovali sa s aktivitami v organizácii. Napríklad každý piatok sa robil youth club pre deti, kde sme spolu s miestnymi deťmi hrali hry a vymýšľali rôzne aktivity. Druhý týždeň sme mali výučbu Taliančiny. Tretí týždeň sme začali s prípravou festivalu. Zháňali sme drevené palety, či časti dreva, ktoré by sme mohli použiť. Vytvorili sme koše na odpadky, stojany na bicykle. Išlo o Festival dei Claustri. Claustri je vačšia časť uličky, ktorú sa organizátor festivalu snažil využiť celoročne, zásobili uličky kvetinami a podobne. Na festivale bolo viacero stánkov, išlo výstavu umenia, výrobkov, čistenia grafitti a rôznych prezentácií.

Tento mesiac bol výborný a tešil ma každý deň, ktorý priniesol vždy niečo nové a zaujímavé. Boli aj ťažšie chvíle kedy som sa s niekým nezhodol, no pozitívne zážitky zvalcovali všetky pochybnosti. Na záver by som chcel pozdraviť všetkých skvelých ľudí, ktorých som vďaka projektu mohol stretnúť.

Erik Szabó

Erik Szabó

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Našiel som pravdu i cestu i život. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
SkryťZatvoriť reklamu