Cieľom bol známy kemp Podlesok pri obci Hrabušice. Ten je síce od Starej Ľubovni vzdialený len necelých 60km, no dať sa po tej včerajšej tatranskej „prechádzke" na ďalšiu túru by asi nebol najlepší nápad. Tak sme sa teda rozhodli vybrať v znamení toto prvého dňa opäť trocha do minulosti.
Naša trasa mala tak smer Spišský hrad - kaštieľ Betliar - hrad Krásna Hôrka a späť hore na sever do Podlesku, ktorý mal byť akýmsi „základným táborom" pre nasledujúce dni. Mne boli tieto miesta okrem raja známe už zo školských výletov no pre Jajku to mala byť premiéra. Ako prvý ma veľmi milo prekvapil Spišský hrad, keďže som ho mal niekde v útrobách pamäte zapamätaný ako takmer pustú zrúcaninu, kde je jedinou zaujímavosťou niekdajší Jiskrov tábor - dolné nádvorie hradu. No hrad zrejme prešiel za posledné roky rozsiahlou rekonštrukciou aj keď tá najväčšia (ako sme sa dozvedeli) ho ešte len čaká. Príjemným bol tiež fakt, ktorý nám bol už dobre známy z hradu Ľubovňa a to ten, že ste mohli po absolvovaní pomerne dlhej prehliadky v spoločnosti výborného sprievodcu ostať ešte na hrade a napr. pozrieť si zaujímavé miesta ešte raz. Aj sme tak učinili a po dostatočnom užití si hradu sme sa pobrali za ďalšími. Cesta bola spočiatku fajn až pokým sme sa za Spišskou Novou Vsou nedostali k tesnej blízkosti Slovenského raja. Tu sme mohli v plnej miere a na vlastnej koži ucítiť, čo to znemená keď sa hovorí o zlých cestách na východe . . . Neznalý daného prostredia sme si však mysleli, že to bude len nejaký úsek, avšak ten skončil po viac než 50 km. Ten nám dosť skomplikoval ďalšie plány, keďže sme chceli stihnúť ešte Betliar a Krásnu Hôrku a hlavne nechceli sme stan v raji stavať po tme (čo sa nakoniec aj stalo). Ďalším nemilým prekvapením bol fakt, že obe pamiatky mali posledný vstup v rovnakej hodine, pritom ten v Betliari nebol až taký istý. Do toho sa strhla asi pol hodinová prietrž mračien, museli sme ešte narýchlo absolvovať návštevu bankomatu v Rožňave, keďže nebolo možné platiť kartou a rýchlo sa rozhodnúť, čo ďalej. Nakoniec to ale dopadlo dobre, aj keď do kopca, na ktorom strojí hrad Krána Hôrka sme utekali a pani po predaní vstupenky zatiahla záves . . . No už len samotný kaštieľ Betliar ďaleko zatienil naštrbenú dobrú náladu. V srdciach nám tento Andrassyovský poľovnícky zámoček ostane ešte dlho zapísaný ako jeden z najkrajších, aké je možno na Slovensku vidieť. Na sklonku dňa nás už čakala iba cesta do Podlesku. No akoby nám nestačilo dosť zlých ciest počas dňa, tak sme sa ešte z jednou na záver rozlúčili. Pár kilometrov za dedinkou Stratená sme sa rozhodli ísť do Hrabušíc skratkou - naprieč Slovenským Rajom. A tak sa nám stalo (ako som spomínal) to, čo sme nechceli - stavať stan po tme. No ku podivu sme to stihli dá sa povedať za pár minút, a tak večer po pol desiatej po zážitkami nabitom dni, nasledovala zaslúžená večera a po nej spánok. Na druhý deň sme sa prebudili doslova ako v raji a po raňajkách sme sa doň šli aj poriadne „zahryznúť" - smer túry Suchá Belá - Kláštorisko - Hrdlo Hornádu -Podlesok. Na začiatku sme vyštartovali medzi prvými, no keďže nás a náš fotoaparát krása okolitej prírody „nútila" robiť si „prestávky" viac než bolo treba, s pribúdajúcimi kilometrami sme toto naše malé prvenstvo s radosťou prenechávali iným . . . Už aj trocha poučení z predchádzajúcich dní sme si tento krát nenaložili na svoje plecia až toľko veľa kilometrov, čo nám večer dovoľovalo na chvíľku vybehnúť do Levoče. V Slovenskom Raji sme sa síce nezdržali dlhšie, no stačil krátky čas na to, aby sme si ho pridali k miestam, kde sa ešte v budúcnosti hodláme vrátiť a „zameškané" poriadne dobehnúť.
Našu dovolenkovú cestu sme plánovali zakončiť dvojdňovou rodinnou akciou vo Veľkej Lehôtke pri Prievidzi, a tak sme sa po dvoch dňoch strávených v raji vybrali smer Prievidza so zastávkami v Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici.
Popravde nám viac učarovala Štiavnica. Veď už len samotné zasadenie do nádhernej prírody zdobenej veľkým množstvom tájch je akousi raritou. Nehovoriac o jej skromnej a nevtieravej historickosti a tiež kultúry, ktorej ducha tu bude v malebných uličkách cítiť snáď už naveky. . . So Štiavnicou sme sa rozlúčili v botanickej záhrade, objali obrovskú sekvoju, pri ktorej sa cítite ako malá Alica v krajine zázrakov a odtiaľ sme bez zastávky smerovali do Veľkej Lehôtky, kde sme po dvoch dňoch relaxovania, varenia kotlíkového gulášu a grilovania, zdvihli kotvy domov - smer Bratislava.
a na záver ešte malá štatistika : za 12 dní sme prešli 1414 km na aute, cca 60 km pešo po horách, splavili rieku, zdodali výšku 2037 m.n.m., videli sme 5 plies, 7 hradov, 2 kaštiele, 1 zámok, 1 mohylu, aj sme stanovali, aj chatovali, aj rodiný kraj navštívili a to všetko na našom „malom veľkom Slovensku" . . .
