Takmer celý album bol nahrávaný v domácom štúdiu v Tittenhurst Parku o čom neskôr vznikol aj veľmi pôsobivý dokument s názvom Gimme Some Truth - The Making of John Lennon's Imagine. Dohrávka a samotné vydanie sa už realizovalo v New Yorku, kde aj album, po prvý krát 9.septembra 1971 vstupuje, nielen do hudobného diania. Inšpirácia pre Imagine prišla z modlitebnej knižky, ktorú manželom Lennonovým daroval komik a aktivista Dick Gregory. K producentském dvojici Johnovi a Yoko sa ešte pridáva už vtedy svetovo uznávaný producent Phil Spector. Za pomerne krátky čas, len čosi vyše týždňa, sa im podarilo nahrať takmer väčšinu materiálu z desiatich skladeb, ktoré samotný album obsahuje.
Lennon v tom čase prežíval svoje „biele obdobie" čo sa odzrkadlilo aj na jeho tvorbe. Na Imagine upúšťa od agresívneho prejavu, či experimentálních avantgardných výstrelkov, ktoré je badať na predošlých albumoch a odieva ho do šiat, ktorým by porozumel aj nenáročný posluchač. Aj napriek tejto skutočnosti sa pestrosť skladieb, nedá Imagine uprieť. Pre autora to bol zrejme akýsi nový začiatok, kde sa v desiatich skladách snaží nielen vyrovnávať sa minulosťou, ale svetu predostrieť aj nejaký ten typ novej vízie. Na albume tak nechýbajú skladby s nádychom protestsongov ako napr. Gimme some truth, neustále vyrovnávanie sa s rozpadom Beatles a s Paulom McCartneym v podobe How Do You Slep? , či romantických vyznaní sa z lásky k Yoko v podobe Oh Yoko, či Oh my Love.
Samotný album si síce v tejto dobe našiel mnoho svojich fanúšikov, no ako sa to už stáva pe širšiu verejnosť časom zapadá prachom. Ešte skladba Jealous Guy sa v neskoršom období dočká svojej coververzie v podaní Roxi Music, no takmer všetky ostatné piesne, si s odstupom doby nachádzajú svoj domov už iba v ušiach verných fanúšikov. Všetky, až na jednu.
Celá nadčasovosť, ktorá možno na albume tak trocha chýba sa zrejme stretla v jednej skladbe, v Imagine. Nápad pochádza z knihy Grapefruit od Yoko Ono, čo poukazuje na to, že samotná Yoko zohrala v tvorbe Lennonovej najznámejšej skladby nemalú úlohu. Skladba je akýmsi bojom večného romantického rojka a idealistu proti všetkému zlému čo tento svet „ponúka".
Aby Imagine zapôsobila bolo ju treba, ako hovoril Lennon „naservírovať na lyžičke medu", čo sa napokon aj podarilo . . . Namiesto agresívneho prejavu, drzosti či patričného hnevu, ktorý je príznačný pre protestsongy, si naopak v tomto s pokorou a hlavou plnou ideálov sadá za biele krídlo mladík aby nám pri všetkej skromnosti ukázal ako sa to dá . . .
Svojou nevtieravou jednoduchou melódiou a jasným posolstvom si tak Imagine bude už zrejme na večné časy získávať srdcia poslucháčov, ktorý možno ani nebudú vedieť, kto to vlastne John Lennon bol
. . . to ale bude úplne v poriadku, pretože tu v konečnom dôsledku o žiadného Lennona nejde . . .
