Svoju pozíciu si na našej malej scéne už niekoľko rokov oprávnene obhajuje a udržuje Jana Kirschner, Zuzana Smatanová či Katka Knechtová.. Posledná menovaná, o ktorej tu má byť v konečnom dôsledku reč sa síce za posledných 11 rokov prezentovala pod hlavičkou prešovského hudobného zoskupenia s názvom Peha, no mám taký dojem, že s pribúdajúcimi rokmi fungovania tejto kapely to už bolo skôr o Katke Knechtovej a skupine Peha, než o samotnej skupine. Toto si určite všimla aj líderka, a určite aj toto malo nemalú mieru na jej rozhodnutí, o tom, že sa ďalej chce pobrať akousi vlastnou cestou.
Správa o konci dlhoročnom pôsobení skupiny Peha, v čase keď bola azda vo svojej najlepšej forme, bola určite nemilým prekvapením pre ich fanúšikov a teda aj pre mňa. Samotná interpretka si na seba týmto rozhodnutím zobrala na svoje plecia obrovské neznáme bremeno. Veď opustiť tak dobre zabehnutý „stroj“ a vrhnúť sa do niečoho úplne nového s neznámymi ľuďmi, chce určite aj nemalú dávku odvahy. Veď čo sa týka fanúšikov určite očakávajú, že ich obľúbená speváčka bude minimálne tak dobrá ako do teraz, ak nie lepšia, čo určite hovorí aj o akejsi zodpovednosti v rukách spomínanej interpretky.
Túto zodpovednosť si určite uvedomovala aj samotná Knechtová a prípadný možno nie veľký ohlas zažehnala umným obsadením ľudí, ktorí sa na tomto albume podieľali. S producentom Headom, ktorý pracoval napr. s P.J. Harvey, Marianne Faithfull, či skupinou Massive Attack
si na album prizvali basgitaristku Charlotte Hatherley a bubeníka Roba Ellisa, na basgitaru si tiež zahral Rasťo Uhrík. Čo sa týka hudby tak tá bola vyslovene v réžii Kataríny Knechtovej. O texty sa postarala speváčkina, dá sa povedať stará overená firma, Vlado Krausz a Rasťo Kopina, no svojou troškou prispel aj Jozef Husovský.
Samotný album s možno trocha zvláštnym názvom Zodiak, pozostáva z jedenástich skladieb a jedného bonusu v podaní skladby Muoj bože .
Úvodným trom skladbám podľa môjho názoru niet čo vytknúť, a lepší začiatok si Katka ani nemohla predstaviť. Už hneď prvá skladba, ktorá svojim ráznym rockovým úderom do bicích a výrazne skreslenou elektrickou gitarou akoby otvárala celý album, poukazuje na to ako vysoko bude latka postavená. Cez Zvláštny prach sa pomaly dostaneme ku skladbe V tichu, ktorá len potvrdzuje to, že pomalé skladby za sprievodu klavíra, s ktorými už v predošlom období zaznamenala veľký úspech, sedia speváčke niekedy viac ako tie ostatné.
Je azda akýmsi nepísaným pravidlom, že ne každom CD je aj pieseň, ktorá nosí meno názvu samotného albumu, a v tomto prípade tomu nie je inak. No spomínaná skladba Zodiak nebola podľa mňa príliš šťastným riešením, a to hádam po každej stránke, čo narušilo aj celkový príjemný dojem zo začiatku. Pre bežného poslucháča dosť krkolomná melódia s nie príliš vhodnými vokálmi a spevavým ááá aáá, ktoré skladbe len uškodili. Celkový dojem je skôr taký, že to bolo len akési pozliepanie nápadov, ktoré navyše dosť nevyšlo. V poradí piatou skladbou Do nekonečna tvorcovia na jednej strane nič nepokazili, no ani sa ničím nijako zvláštne nepredviedli. Druhá polovica albumu sa už nesie, viac menej v akejsi zotrvačnosti
prvej polovice a žiadna prevratná vec, ktorá by ho nejako zvláštne ovplyvnila, či už v pozitívnom, alebo v negatívnom zmysle sa nekoná. Rýchlejšia skladba strieda pomalšiu, ktoré ako som už spomínal, v balíčku týchto jedenástich skladieb sú podľa môjho názoru jednoznačne tou lepšou časťou. Toto moje tvrdenie len potvrdzuje skladba Všetko inak vyzerá, či možno o trocha rýchlejšia záverečná pieseň Tvoje slova. Azda jedinou výnimkou je skladba Láska kde príliš vysoko položený hlas je miestami viac než len rušivým momentom.
Ako bonus sa na albume ocitla celkom logicky skladba Muoj Bože, o ktorej úspechu sa už popísalo. No ja si na druhej strane myslím, že spomínaná skladba nebola nijako zvláštnym či zaujímavým hudobným počin, ba skôr zastávam ten názor, že z produkcie, ktorú nám Katarína Knechtová už nie jeden rok ponúka, patrí skôr k tomu horšiemu priemeru.
Katarína Knechtová so svojou skupinou Peha začala svoju profesionálnu dráhu v roku 1999 albumom Niečo sa chystá. Od vydania tejto platne mala skupina výlučne stúpajúcu tendenciu a to po všetkých stránkach. Sám som bol zvedavý, kedy toto gradovanie začne stagnovať a ako sa s tým členovia dokážu vysporiadať No aj k tomu došlo, aj keď to malo možno trocha iný scenár, aký som očakával. Katka sa dala na sólovú dráhu dá sa povedať v čase najväčšej slávy. Priznám sa, že osobne som čakal čosi horšie, a tak aj napriek spomínaným výhradám považujem zo svojho hľadiska album Zodiak skôr za príjemné prekvapenie.
Knechtová stála pred neľahkou skúškou, a aj keď nedopadla nejako najlepšie, tak si určite postavila prinajmenšom slušné základy pre svoje ďalšie hudobné pôsobenie, ktoré ako je cítiť sa predsa len bude od toho doterajšieho líšiť.
