Píše sa druhá polovica 50. rokov a na hudobnú scénu prichádza rock n roll, ktorého nositeľom nie je nik iný ako Elvis Presley. Stáva sa akýmsi idolom vtedajšej mládeže, ktorá si po svojom veľkom vzore zakladá hudobné skupiny. Medzi vtedajších teenegerov patril aj John Lennon, ktorý zakladá skiffleovu skupinu The Quarry Men. Osudným dňom môžeme nazvať 6. júl 1957. V meste Walton sa koná cirkevná záhradná slávnosť, na ktorej John Lennon vystupuje so svojou skupinou a kde stretáva Paula McCartneyeho. "Listen do you want to know a secret", možno práve takto sa prihovoril Paul Johnovi keď mu chcel ukázať čo dokáže s gitarou. John Lennon bol totiž odchovaný na hre na bango, a tak McCartney bol v tomto v úplnych začiatkoch pre Johna istým prínosom. Neskôr sa ku kapele pridáva Paulov kamarát George Harrison, Johnov spolužiak z umeleckej školy Stuart Sutcliff a keď sa ukáže, že Paul dokáže písať texty na Johnovu muziku vzniká jedno s prvých zoskupeni a jadro neskorších The Beatles.
Pretĺkanie sa po Liverpoolskych kluboch im spočiatku veľa slávy neprináša, no práve tu ich objavuje istý Allen Williams, ktorý v tom čase zabespečuje angažmá britským hudobným skupinám vo vtedajšej mekke hudobného sveta v Európe v Hamburgu. Ku skupine sa pridáva bubeník Pet Best, a tak može kapela vyraziť na svoje prvé "turné" do mesta, ktoré bolo v tomto období známe ako mesto sexu drog a rock n rollu.
Začiatky su známe tým, že niesu najlahšie, a že sa nimi treba vedieť pretlcť a nenechať sa "zlomiť", no a v prípade Beatles tomu nebolo ináč. Tých pár mesiacov v Hamburgu je pre nich akousi školou života. Takmer každodenné niekoľko hodinové vystúpenia v miestom "preslávenom" klube Indra, bývanie v zákulisy rozpadavakúceho sa kina či kradnutie základných šiat v blízkych obchodoch, bolo častokrát pohaňané alkoholom a drogami.
Spočiaktu slabá hudobná stránka kapely, ktorá šla na úkor pódiovej šou naberá časom
na svojej kvalite, kde sa hnací motor kapely točí okolo tria Lennon, McCartney a Harrison. Ich niekoľko mesačné účinkovanie v Hamburgu končí trocha nečakane vyhostením Georgeho, Paula a Johna z krajiny koncom decembra 1960. Začiatom nového roku začinajú Beatles hrávať v klube, ktorý sa bude s nimi spájať už na veky.
Veď práve oni boli tými, ktorý klub Cavern tak preslávili. Toto miesto je tiež dôležité aj z pohľadu ich, nazvyme to, zlomových momentoch pre kapelu. 9. novebmra 1961 totiž do tohoto klubu prichádza Brian Epstein, riaditeľ firmy Nems ( najväčši hudobný obchod vo vtedajšom Liverpoole) so svojim kolegom vypočuť si, kto to sú vlasne tý Beatles.
O niekoľko týzdňov na to uzatváraju medzi sebou zmluvu. Brian Epstein im prostredníctvom Georgea Martina, riaditeľa značky Parlophone, ktorá bola pod hlavičkou EMI zabezpečuje nahrávaciu zmluvu. Spomínaný George Martin sa tak stáva ich producentom a za možnosť nahrávania musia zaplatiť odchodom bubeníka Peta Besta, ktorého nahradil Ringo Star. K tomu aby mohli novú kapelu predstaviť Británii a svetu bolo treba už iba jedno - zmeniť image kapely. Manager Epstein otrhanych drsných rockerov oblieka do slušnych šiat, príde s tým čo je nám známe ako ( beatesovský účes) a zmení aj celkový prejav kapely na pódiu kde sa ma koncert ukončiť pokolonením sa.
The Beatles začinajú pociťovať, že sa zapredali, no chceli byť úspešný a slávny, a tak
prijímajú síce nie s nadšením, ale predsa, podmienky tejto "hry".
Ich repertoár vtedy zodpovedal bežnému štandardu rock n rollových kapiel, ktorý spočíval v hraní všetkých známych hitov od vtedajších hviezd typu Elvis Chuck Berry
či Everly Brothers. Čo sa týka vlasných skladieb šlo síce o obyčajné popevkové pesničky, ktoré zachytávali príbehy či nálady mladých začínajúcich hviezd, no predsa sa od ostatných čimsi líšili . . .
Svoj prvý album PLEASE PLEASE ME nahrali 11. februára 1963 v podstate počas jednej skúšky. Na trh sa dostáva v marci a obsahuje 14 skladieb, kde su popri vlastných skladbách dosť zatúpené tzv. covery ako napr. Boys, Anna go to him či Twist and shout, ktorá v Lennonovom speváckom prevedení dostáva v porovnaní s originálom úplne iný rozmer. Čo sa tyká vlasnej tvorby bola zrejme len taká, aká len mohla byt, v podaní dvadsať ročných mladých ľudí, z ktorých sa pomaly ale iste stávali hviezdy. No hoci bola väčšina skladieb, a to nielen čo sa týka prvého albumu iba líčením akýchsi obyčajných problémov mladého človeka, Beatles predsa len vedeli zaujať viac ako ktokoľvek iný. V ich podaní znelo aj "obyčajné" Ask my why - opýtaj sa ma prečo ?, ľub ma miluj ma či P.S I love you predsa len ináč. Toto nóvum, možno určite pripísať obrovskej charizme, ktorou vyžarovali, úzasným splynutín hlasov vo vokáloch čí čerpanie námetov z rôznych štýlov ako napr. použivanie ústnej harmoniky, ktorá nemalým pričinením, môžeme povedať, preslávila jedny z prvých hitov ako sú Love me do či Please Please me.
WITH THE BEATLES - taký bol názov druhého albumu vydaného na sklonku roku 1963. Tento album obsahoval taktiež 14 skladieb, z ktorých sedem napisalo duo Lennon-McCartney a jednu Harrison. Keď Beatles vydávali druhý album boli už slávny a túto svoju pozíciu len ďalej potvrdzovali. Na albume sa nachádzajú skladby, ktoré k Beatles neodmysliteĺne patria ako napr. All my loving, I want to hold your hand ( pôvodne napísaná pre Rolling Stones ) či skladba She loves you, ktorá so svojím výrazným rytmom a spevavým yeah yeah vyniesla kapelu na najvyšiu priečku popmusic. Na tejto platni sa však nachádza aj skladba Not a second time, ktorú si ako prvú všimla aj kritická obec s výrazne pozitívnym hodnotením.
Tretia LP mala názov A HARD DAY IS NIGHT a je to prvá platňa kde všetky skladby pochádzajú z tvorivej dielne Lennon-McCartney. Vo svete už na plno prepukla beatlemánia a zo štyroch neznámych mladíkoch z Liverpoolu sa za dva roky stali nositelia hudobnej a kultúrnej zmeny, ktorej vrchol ešte len mal prísť. Nezabudnuteľný akord
G mol a spev Paula McCartneyho otvára v poradí tretí album, na ktorom je už výraznejšie badať posun do predu z hľadicka umeleckosti skladieb. Kritici si ich všímajú čoraz viac, kde sa o Lennonovi a McCartneym vyjadrujú ako o významnych hudobných skladateľoch skladateľoch. Leonard Bernstein: "Títo mladenci sú najleši skladatelia od čias Franza Schuberta." Celkový zvuk kapely začína pripomínať neskôršie skladby čo majú na "svedomí" rôzne typy inovácii v používaní rôznych štúdiových trikov ako je prvé využitie dvanásťstrunovej gitary, či určité dozrievanie v textovaní. Rok 1964 je okrem vydania albumu a filmu Hard day is night dôležitým aj z hľadiska "dobitia" Ameriky. Písal sa 7. február 1964 keď na letisku v New Yorku víta mladých angličanov niekoľko tisícový dav fanúšikov. Večer su pozvaní na vystúpenie v známej show Eda Sullivana, ktorú si vtedy pozrie v priamom prenose viac ako 53 miliónov televíznych divákov Chrobáci odohrajú ešte niekoľko koncertov a vracajú sa späť domov s dobrým pocitom "víťzstva" nad Amerikou.
Neuveriteľná hystéria, plná neslýchaného záujmu a slávy, ktorá vypukla okolo známej štvorice mala však aj svoju negatívnu stránku, čo je dobre vidieť už na obale ich ďalšej platne BEATLES FOR SALE. Z ich vlastnej dielne pochádza len osem skladieb zo štrnástich, no sú o to umelecky hodnotnejším pohľadom do životov štyroch muzikantov, ktorý si hovorili Beatles. Odvrátená strana slávy, aj tak by sa dali nazvať niektoré piesňové výpovede typu - I Don't Want To Spoil The Party, I m a loser, či Eight days a week.
Na svojom turné v Amerike sa okrem iných stretli s Bobo Dylanom, ktorý sa nemalou mierou pričinil o to, že texty skupiny už prestávajú byť len akýmysi popovými opismi tancovačiek, ale čoraz viac v nich umne a bez náznaku akejkoľvek gíčovitosti začinajú riešiť vážnejšie problémy. Na tomto albume sa tiež nachádza skladba I feel fine, ktorá je zaujímava nielen Johnovym gitarovým riffom, ale aj nechcenou spätnou väzbou, ktorá sa nakoniec zapáčila na toľko, že ju tam nechali ako súčasť piesne. Fade in ( postupné zosiľovanie zvuku na začiatku skladby ) je zas neodmysliteľonou súčasťou skadby Eight days a week, ktorú napísal Paul, a ktorá od obvyklého Fade out na konci piesni priniesla do sveta hudby opäť nejaké nóvum .
V auguste roku 1965 nahravajú ďalši film s rovnomennou LP HELP!. Titulná skladba sa stáva okamžite hitom číslo jedna a je akýmsi typickým príkladom beatlesovky. V tej dobe vrcholiacom a častokrát nezmyselnom ošiali, ktorý sa okolo skupiny vytvoril však asi málo ľudí tušilo, že to Help! je skutočné Lennonové volanie o pomoc . . . Na albume je už viac menej jasné kam sa ďalej bude kapela uberať. Zo skladieb treba určite spomenúť pieseň Ticket to ride s nezabudnuteľnou beatlesovskou vyhrávkou z akordu A dur, ktorá sa nesie bez mála celou skladbou. John sa o tejto skladbe istý čas vyjadril, že šlo o jednu z prvých heavymetalových nahrávok. Na albume sa tiež nachádza skladba Yesterday, ktorá sa popri piesňach Love me do, Help či Let it by stáva jednou z najtypickejšich skladieb The Beatles. Rok 1965 je významný aj tým, že si skupinu štyroch mladíkov k sebe pozýva anglická kráľovná, aby im mohla udeliť MBE čo je rad britského impéria. Verejnosť a mnohí "majitelia" MBE to ostro odsúdzovali, kráľovská rodina sa však protestami nejako veľmi nezaoberala a sám ministerský predseda Wilson povedal, že sám patrí k ich prívržencom : "sme hrdý na tento nový hudobný štýl".
Tesne pred koncom roka stihli nahrať ešte album ROUBBER SOUL a o pol roka na to v auguste 1966 album REVOLVER, kde túto dobu, v ktorých tie dva hudobné počiny vznikli Lennon neskôr označil ako "koniec jednej detinskej éry a začínanie uvedomenia si seba samého". Na spomínaných albumoch sa nachádzajú skladby ako Norwegian wood, Michelle či Lennonova The Word so skutočným posolstvom lásky, ktorý sa kvalitatívne pohyboval niekde medzi She loves you a neskoršou All you need is love.
Na albume je napr.počuť Harrisonovu sitár, Paul si zahral na zbustrovanu basu a producent George Martin nahráva klavírne solo dvojnásobnou rýchlosťou aby vytvoril dojem barokového zvuku. Čo sa týka albumu REVOLVER, tak priniesol definitívne koniec jednej éry a revolúciu vo zvuku. Rok 1966 bol známy prepuknutím hnutia hippies.
a Beatles pod týmto vplyvom ako aj vplyvom britskej avandgardnej scény spojenej s psychadelickými drogami začinajú písať hudbu pre iné publikum. Tento rok odohrajú svoje posledné turné a Beatles takí akých ich fanúšikovia poznali doteraz sa už nevrátia.
Začinajú sa naplno sústreďovať výlučne na prácu v štúdiu, kde o rok neskôr prídu s albumom, ktorý sa raz a navždy zapíše do análov popmusic ako hudobný miľník.
Píše sa rok 1967 zo San Francisca sa šíry hnutie hippies, kvetiny obohacujú módu vtedajšej mládeže, ktorých aktivita je poháňaná drogami, promiskuitným spôsobom života, mierovými akciami a neskôr obrovskými protestami proti vietnamskej vojne. Do toho všetkého, v lete lásky, prichádzajú britský Beatles s albumom SGT. PEPPER LONELY HEARTS CLUB BAND. Album bol vydaný v júny a pochoval takmer všetky dovtedy zaužívané spôsoby tvorby popových albumov. Celý album môžeme nazvať aj duchovným dieťaťom Paula McCartneyho, keďže John Lennon v tom čase prepadol užívaniu drôg na toľko, že pomyselné líderstvo preberá Paul. Pôvodne chcela kapela nahrať čosi iné, no prílišné cieľavedomé experimentovnie dalo nakoniec albumu jeho konečnú podobu. Použivanie nových zvukov v klávesových nástojov, využivanie dychov, indického sitár či rôznych gitarových efektov spôsobilo to, že album znel úplne ináč než doteraz známa tvorba Beatles. Čo sa týka texotvej štruktúry albumu, tu McCartney vytvára akúsi dychovú kapelu seržanta pepra, ktorá je oblečená do šiat hippies no, ktorá je zároveň rockovou hudobnou skupinou hrajúca čosi, čomu sa hovorí konceptuálny album. Aj napriek možno až prílišnej umeleckosti sú na albume predsa len aj skladby, ktoré si nájdu svojích fanúšikov aj z radov nenáročného poslucháča., ako sú napr. With a Little Help from My Friends či Lucy in the Sky with Diamonds.
Rok 1967 bol prelomový z viacerých hľadísk. Už začiatkom roku totiž Beatles dostávaju ponuku od BBC aby sa k projektu prvého živého vysielania do celého sveta zúčastnili ako tvorcovia titulnej skladby. Paul :"povedali nám, že nás pri nahrávaní uvidí celý svet, a my sme pre neho mali jediné posolstvo - lásku". Pieseň odznela v programe Our World 25.júna a jej posolstvo bolo jasné - All you need is love . . .
Tak ako Beatles zažívajú v tomto roku svoj vrchol, vzhľadom k určitým okolnostiam a skutočnostiam je to aj začiatok ich konca. Tou najväčšou ranou bola smrť managera Briana Epsteina, po ktorej veci nabrali rýchly spád. Skupina sa rozhodla, že založi firmu Apple a pomocou nej bude riadiť svoj profesionálny život. Malo to byť čosi ako "farebná záhrada raja pre stúpencov hnutia hippies so všetkými nástrahami krásneho života". Z Beatles sa stávaju ikony 20.storočia a začiatkom roku 1968 odchádzajú do Indie kde sa pod vedením Maharashiho venujú tomu, čím boli, v poslednom období pod vplyvom hnutia hippies posadnutí - transcendentálnej meditácii.
Čo sa týka hudobnej tvorby bolo treba nahrať skladby k dvom psychadelickým filmom, a tak vznikli aj rovnomenné albumi YELLOW SUBMARINE a MAGICAL MYSTERY TOUR. Kým prvý spomínaný Yellow submarine bol výlučne soundtrackom k animovanému filmu o albume Magical mystery tour sa to povedať nedá. Album je nahraný ešte koncom roku 1967 a z jeho piesni je cítiť akúsi nostalgiu a túžbu po detstve. Paulova Peny Lane, ktorá nie je len ulicou v Liverpoole, ale aj názvom holičstva kam sa chodil Paul s Georgem v detsvte strihať či Lennonova psychadelicka Strawberry fields forever, ktorá hovorí o mladosti strávenej na Menlove Avenue jasne naznačuje aj negatívny vplyv či akúsi odvrátenú stranu slávy.
Beatles nahrali aj dvojalbum, a urobili tak hneď po návrate z Indie. Jeho názovv bol jednoduchý THE BEATLES čo vypovedalo aj o jednoduchosti skladieb, ktoré sú na albume zastúpené. Skupina sa jednoduchými popovými pesničkami vracia k svojím začiatkom.Tento album, ktorý sa často nazýva aj WHITE ALBUM vznikol v novembri 1968 a bolo na ňom triddsať skladieb.
Posledné roky svojej existencie v kapele pretrvávali nezhody, ktoré do veľkej miery znásobila Lennonova nová manželka Yoko Ono. V tomto období Paul napísal nezabudnuteľnú Hey Jude, ktorá vyšla ako singel so skladbou Revolution na sklonku roku 1968 a bola venovaná Lennonovmu synovi z prvého manželstva.
S poslednými dvoma albumami je to zložitejšie pretože ako prvý bol nahraný album LET IT BE a po ňom ABBEY ROAD no vydané boli v opačnom poradí. Skupina bola už takmer rozpadnutá a jej pokus o riadenie seba samého takmer stroskotal nebyť nového managera Allena Kleina. Za rozpadom možno hľadať viacero dôvodov od konca živých vystúpení, smrti Briana Epsteina cez Yoko Ono, prílišného užívania drôg a koniec koncov aj dozretie mladých muzikantov Paula Johna a Georgeho vo veľkých hudobných skladateľov, ktorým sa zrazu priestor skupiny Beatles k realizácii svojich plánov zdá príliš malý. The Beatles v tom čase fungovala výlučne v štúdiach kde sa sústreďovala na nahrávanie ešte dohodnutých albumov. V poslednom období sa hlavne John a Paul vrhli na vlastné projekty a tak ostalo viac miesta pre realizáciu Georgeho a Ringa. Z tohto obdobia v ušiach poslucháčov najviac utkvely skladby ako Here comes the sun, Oh darling, Come together, ako single vydaná Don't let me down - s nezabudnuteľným vystúpením na streche firmy Apple, či akási labutia pieseň s názvom Let it be . . .
Ako poslednú skladbu nahrali Beatles pieseň s názvom, ktorý sám hovorí všetko a za všetkých - The end . . .
The Beatles navždy zmenili nie iba hudbu či jej smerovanie, no v konečnom dôsledku mali aj vďaka dobe a okolnostiam za akých pôsobili nemalý dopad aj na celkový život ľudí v druhej polovici 20. storočia. Ich piesne sa navždy zapísali do sŕdc ľudí najrôznejších vekových kategórii a svojou nadčasovou hudbou sa tak stali kapelou, ktorá bude večne živá . . .
