ten čas . . .

. . . odišiel
no raz sa vráti

viem to.

Tak ako aj Ty
ukrytá vo veršoch
ktoré teraz
tak netrpezlivo očakávaš

prázdne ruky
ťahajú za sebou
iba tiene

zatiaľ čo tie skutočné
hladia Tvoju tvár

Boli
a budú
to už len naše dni

a izba
plná zvedavých detských očí
upletených
z každého nového rána
mi vždy
do náručia ponúkne

verím
, že už len Teba . . .

Ten čas sa už na nič nehrá
neskúša nás
neberie nám sny

tie sa medzi tým
premenili v jeden zázrak
ktorému
sme obaja uverili
hneď potom
čo nám ho do náručia

vložil

sám život . . .

venované smejovi ,