ČERNOBYĽ
Počiatok cesty, ktorá skončila černobyľskou katastrofou začal už v októbri 1917. Minimálne tým, že tie časy dali elektrárni meno V.I.Lenina. V povojnovom ZSSR to Leninovi následníci dotiahli až do šialeného zbrojenia počas studenej vojny. Podiel zbrojnej výroby na HDP v ZSSR vtedy dosahoval skoro 40 %, zvyšok bol na kŕmenie byrokracie a na prežitie. Elektráreň v Černobyle síce mala slúžiť pre rozvoj tejto slabo industrializovanej oblasti ZSSR, ale aj ten rozvoj mal byť založený na zbrojnej výrobe.
Súdruh Naniáš túto katastrofu veľmi rýchlo reklasifikoval z tragédie na nehodu. Podľa neho, citujem, a zvýrazňujem kľúčové slová “Základné fakty o Černobyľskej tragédii z 26 apríla 1986 sú už všeobecne notoricky dostatočne známe a opakovať podrobnosti asi nie je potrebné. Existujú však fakty, ktoré s touto nehodou súvisia priamo, či nepriamo a tie nie sú bežnej verejnosti až tak príliš známe. Keď im ich ozrejmíme, asi bude jednoduchšie pochopiť akou cestou sa jadrová energetika dostala do tohto bodu. A ďalej "Černobyľská nehoda" nastala ...
Podľa stupnice INES, ktorá kategorizuje nehody a havárie na jadrových zariadeniach je nehoda pri stupni 1 až 3, havárie sú na stupni 4 až 7. Černobyľská katastrofa je klasifikovaná v najvyššom 7. stupni. Ja by som pre ňu vytvoril špeciálnu kategóriu, akože stupne 1 až 7 a nad tým Černobyľ (zatiaľ, dúfajme že naposledy). V siedmom stupni boli zatiaľ klasifikované len Černobyľská a Fukušimská udalosť, pričom Fukušimská v porovnaní s Černobyľom pustila do vzduchu a mora len asi 10% rádioaktívnych látok.
Černobyľská havária výrazne prispela k rozpadu ZSSR spolu s krachujucou ekonomikou, aj keď ten by zanikol tak či tak, boli tam aj iné faktory rozkladu, napríklad Afganistan či dokonca sám Gorbačov.
Technické pozitívum havárie bolo, že požiadavky na úroveň bezpečnosti JE vo svete sa po tejto havárii rádovo zvýšila, ale spätná väzba však náklady z toho titulu tiež zvýšila možno o viac ako rád a to zasadilo jadrovej energetike ťažkú, možno až smrteľnú ranu. Jadrohujeri u nás zvyknutí na staré ceny aj na nízke bezpečnostné štandardy sa neprebrali ani keď bezpečnosť V2 Bohunice a celých Mochoviec sa zvečera do rána dostala pod vo svete už pre nové zdroje neakceptovateľnú čiaru.
Zánik „Ríše zla“ donútil Rusov k uvoľneniu informácii, ktoré sa spolu s rozvojom internetu stali dostupnými pre celý svet a umožnili diskusiu o jadrovej energetike. U nás síce i naďalej obmedzenú, pretože postkomunistický manažment slovenskej jadrovej energetiky a jej podporovatelia prevažne z radov ekonomicky a kariérne (či karieristicky) zainteresovaných osôb viedli a ešte aj dnes proti laickej verejnosti boj s výhodou informačnej asymetrie a zatajovaní, hlavne je nedostatok informácii o bezpečnosti našich JE a o nákladoch na zadný cyklus.
ZLYHANIE ČLOVEKA
Zlyhanie človeka vraj tvorí tri štvrtiny príčin technických zlyhaní -ja tvrdím že je to 100%. Technika nezlyháva, iba sa riadi prírodnými zákonmi a keď jej namáhanie alebo iné okolnosti presiahnu jej možnosti, jednoducho sa týmito zákonmi riadi. Reaktor nevie že bol postavený na výrobu tepla, možno si myslí že jeho účelom je vybuchnúť, zlyhal by ak by sa fyzikálnymi zákonmi neriadil, čo ale nie je našťastie možné.
ČERNOBYĽ a MY
Bagatelizovanie Černobyľskej havárie typu „u nás sa to pri A1 nemohlo stáť“ má ten základný nedostatok, že v porovnaní s Černobyľom, kde boli evakuovaní ľudia z plochy cca 0,5 milóna štvorcových km, tak my by sme takú plochu nemali k dispozícii, rozloha celého Slovenska je asi 50 tisíc km štvorcových. A porovnanie, že obyvateľ Bruselu to zvýšenie rádioaktivity nepocíti by bolo obyvateľom Trnavy platné ako ten povestný zimník mŕtvemu...
Mňa osobne by ešte zaujímalo, ako sa k udalostiam v prvých dňoch postavili stranícke orgány na atómke alebo aké došli pokyny zhora od okresného výboru KSS či od orgánov ŠTB. Možno že autor má vo svojej unikátnej databáze, preverenej výberom dva z troch a krížovými referenciami aj nejaký zápis zo zasadania závodného výboru KSS alebo nejakú smernicu od ŠTB. Mal to pedsa všetko z prvej ruky! Obyčajní smrteľníci sa k takým údajom nedostali! Určite vtedy počul aj morbídne vtipy o tom, že po vzore „Černobyľ“ sa Jaslovské Bohunice premenujú na „Černobude“ !
ODSTAVENIE V-1
V blogu o výročí spustenia V-1 autor argumentuje chybným politickým rozhodnutím, ktoré prinieslo hospodárske škody, teda najmä stratu kapacít pre vývoz elektriny. Kto bol pri to si určite všimol, že na Slovensku sa nič nestalo, aj keď ďalší súdruhovia ako napríklad Jahnátek sa zastrájali, že sa nič odstavovať nebude, lebo hrozí energetický kolaps. V tom čase sme vyvážali asi 3TWh elektriny ročne, čo bolo viac ako 10 % našej produkcie. A zaujímavé bolo, že sme veľké objemy elektriny aj dovážali. Veď vývoz aj dovoz je bomba kšeft! Podobne sa nič nestane ani po (ešte stále reálnej) dostavbe Mochoviec. Akurát že sa posilnia vývozné kapacity a bude treba zasa rozšíriť „dočasný“ sklad vyhoreného paliva !!!
KAM S PALIVOM?
Vývoz elektriny z jadrového zdroja je špecifická záležitosť najmä v tom, že čistá výroba ide za hranice a špinavá časť, teda rádioaktívny odpad a vyhorené palivo nám zostanú na krku. Pre vysvetlenie pripomínam, že vysoko aktívny jadrový odpad z vyhoreného paliva už nemožno vyviezť do Ruska alebo kdekoľvek za hranice a takto sa ho natrvalo zbaviť. Bol tu pokus obísť to fintou, že potom separovaný odpad a recyklované palivo akože dovezieme späť, ale nejako to neprešlo. Lebo výsledok by bol rovnaký, ak nie horší. Nebezpečné transporty a hlavne zbytočné náklady, ku ktorým sa súdruh Naniáš nie a nie vyjadriť.
To asi nebude to, na čo budú budúce generácie hrdé, ako obratne súdruh Naniáš prehodil význam a vyhodnotil jeden diskusný príspevok znenia „Možno potom niektorí čitatelia pochopia prečo bolo dobre, že sme sa tej slávnej V1 vzdali !, citujem jeho prejavy nadšenia nad nebezpečnou zrúcaninou:
„A Výhody z nej pociťovali obyvatelia Slovenska dlhé roky a pravdepodobne aj Vy sám, či Vaši najbližší, alebo susedia = vysoká zamestnanosť v regióne - priamo v JE,(tam priamo prezamestnanosť) či ako subdodávatelia, resp. Služby pre JE, stabilná dodávka elektrickej lacnej energie, odstavenie smradľavých kotolní a vykurovanie okolitých dedín a miest teplovodom z JE, ako aj priame dotácie do rozpočtov dedín a miest v okolitom regióne. Jej ocenenie ešte príde.....
Tiež by bolo treba vysvetliť tie dotácie okolitým obciam- čo a prečo sa im to vlastne kompenzuje, aké riziká (veď iadne neexistujú!), koľko a z čoho. Lebo v podstate je to iba korumpovanie obcí.
(A Zabudol spomenúť prínosy pre jadrových lobistov a zlaté časy v Bruseli).
Skutočné majstrovské prekrútenie významu príspevku, hodné straníckeho funkcionára! Ja som v tej replike videl skôr pesimistický odkaz pre budúce generácie a pripomienku, že zatiaľ čo „naši ľudia“ už zinkasovali benefity dobrých kšeftov v energetiky, budúcim generáciam zostane na krku mŕtvy atómový hrad doživotne.
BOHUNICKÉ KONTAMENTY
Na obrázku na konci je schematické porovnanie bezpečnostného vybavenia medzi V-1 a V2 či
Mochoviec. Zatiaľ čo na V-1 chýba čokoľvek, čo by zabránilo úniku rádioaktivity do okolia (a ten poistný ventil hlavne ochraňoval stavbu o pred deštrukciou) , u jej nasledovníkov pribudli tzv. barbotážne veže, teda prístavba so systémami veľkoplošných kondenzátorov- výmenníkov, ktoré by mali zadržať prvý nápor úniku. Na V-1 bol systém pôvodne dimenzovaný na únik z rúry o priemere cca 30 mm, neskôr sa to bez akýchkoľvek úprav nejako prepočítalo na priemer 250 mm. S roztrhnutím hlavného primárneho potrubia priemeru 500 mm sa nepočítalo, na V-2 a v Mochovciach vraj áno. Pritom celý systém barbotážnych veží je neodskúšaný a nie je nikde overený.
Elektráreň V1 bol ruský primitívny šrot so všetkým, čo (vtedy) sovietska technika akéhokoľvek druhu prinášala, a v kombinácii s našim čereným manažmentom predstavovala fatálne riziko.
JE V-1 BOLA PREDČASNE ODSTAVENÁ ČISTO Z POLITICKÉHO DÔVODU.
A bolo to správne a predvídavé rozhodnutie. Mala pár rokov do projektovaného konca, elektrina z nej nikomu nechýbala (iba ak kšeftárom), dostali sme balík peňazí na jej „likvidáciu, rozumej na nejaké rozumné zakonzervovanie, ktoré by malo byť bezpečné a s minimálnymi nákladmi. Lebo termín „vyraďovanie“ je nedokonavé sloveso vyjadrujuce dej, ktorý nikdy nekončí, a to platí hlavne u jadrových zariadení. Ale to asi len tak nepôjde, a k tomu zostane obrovská finančná záťaž od tzv . „dočasného“ skladu vyhoreného paliva, ktoré nemá šancu sa stať trvalym v zmysle „zakopať a zabudnúť“, ako sa nám to snažia podsúvať. A neviem si predstaviť ani úplatok, aký by pomohol nejakej obci rozhodnúť sa o umiestnení trvalého úložiska v jej katastri, aj keď sa zdá, že terajšie „priame dotácie do rozpočtov dedín a miest v okolitom regióne.“k tomu preventívne smerujú!!!
