Krajšie zajtrajšky sú tu! Keď si spomeniem, kde všade sme už v takých zajtrajškoch mali dnes byť pred viac ako päťdesiatimi rokmi tak tento taxík je len slabučký odvar. Len tak narýchlo spomeniem prečo je to somarina bez nároku na úplnosť. Neviem ako inde vo svete ale asi ako aj u nás nie je taxikárenie žiadny bomba kšeft, akurát tak na !možno) slušné prežitie. Každých päť- desať rokov to navyše musí zarobiť na nové auto, lebo treba jazdiť od rána do večera. Toto určite nebude stáť dvadsať tisíc € ale minimálne aj sto krát toľko, náročná údržba a kontroly nepretržite. Predstavujem si u nás pred žel. stanicou desať takýchto strojov ako čakajú na rýchlik od Bratislavy. Zaberú celé parkovisko, leda že by sadali na seba. Nad mestom neustály ruch a svist vrtúľ, Už vidím ako pristávajú pred školou alebo mestským úradom. Ako čakajú vo vzduchu s posledným wattmi elektriky. Alebo ako zastanú na krali sty. A nebude ma hriať ani to, že tam nie je pilot, práve naopak. Nejaký automatický systém sa tam kde taxíky tvoria viac polovicu dopravy (Abu Dabí apod) by sa mohol leda tak zblázniť. Počet elektromotorov tiež nie je žiadna útecha, každý motor navyše je záťaž ktoré ťahá k zemi. Aj baterky niečo vážia, takže nakoniec tam sotva bude miesto pre cestujúcich, nieto pre batožinu. A po prvej havárii s následkami aj na zemi do toho málokto viac sadne.
Dávam to spolu s Hyperloopom a letajúcim autom do jedného batoha technických fantázii až nezmyslov, aj keď sa to všetko na prvý pohľad zdá jednoduché. Z bodu A d bodu B po najkratšej trase a navyše poháňané práve perspektívnou elektrinou. Kto by to nebral. Ale aj nápad Julesa Verna vystreliť ľudí na mesiac pomocou dela sa príliš neujal. I keď pripúšťam že to malo zásadnú síce drobnú, zato však významnú chybičku, že neriešil ako domov a bola tu aj vzducholoď Hindenburg, ktorá skončila v plameňoch v Amerike. Alebo lietadlo na jadrový pohon. A ďalšie a ďalšie, nechce sa mi hľadať. Už aj ten tunel popod Atlantik sa zdá realistickejší, ale asi skončí podobne, a hlavne už bude neskoro.
Takže žiadne prevratné skoky nám nehrozia, hlavne v osobnej doprave. Chýba priestor, energie, treba veľké investície, všetko je na kapacitnej a ekonomickej hrane. Automobilky chcú chŕliť milióny aut bez ohľadu na životné prostredie.Samosvorná situácia. Či po zemi či vzduchom, vyčerpávajú sa prírodné zdroje a rýchlo ale isto sa likviduje život na zemi.
Mne to už môže byť jedno ale obávam sa že to ešte bude jedno aj niekoľkým budúcim generáciám. Koniec príde náhle, skokom a ľudia budú prekvapení čo sa deje, veď predsa mysleli dopredu, pozri tie technické zázraky! Ale nie je dôležité na čo mysleli ale čo vymyslel a kam to doviedli.
Alebo po lopate. Voda v hrnci už začína vrieť, ale žaba stále nevyskočila...
