, že najmä tí,čo o danej problematike nemali predtým (a poväčšine ani potom) ani šajnu sú potom ešte dezinformovanejší ako boli predtým.
Ak do triedenia týchto informácii vstupujú s nejakými predsudkami, ktoré získali predtým a na internete objavia niečo, čo ich skreslené predpoklady alebo predsudky nejakým spôsobom potvrdzuje sú už doma a nastúpia cestu ich slepého nasledovania. Poväčšine majú minimálny technický či vzdelanostný základ a tým aj šancu dospieť k nejakému solídnemu výsledku.
Potom nasleduje fáza realizácie „vývoja“ nejakého ich stroja a prvé výsledky. Tie sú z ich strany analyzované nekriticky a prehnane optimisticky. Problémy sú obyčajne bagatelizované ako „problém, ktorý v skutočnosti ani nebol problémom“ alebo „veď takéto boli aj pôvodné očakávania“, pritom fakt je že z pôvodných očakávaní napríklad kilowattových výkonov sa obyčajne dostanú tak na desatiny. Sú v slepej uličke a nemajú šance sa z nej nijakým spôsobom dostať. Priznať si vlastný omyl a zlyhanie a hlavne poučiť sa na vlastných chybách nie je ich základnou vlastnosťou. V prístupe „pokus- omyl“ ten omyl sami nie sú schopní rozoznať a kriticky a analyticky vyhodnotiť, tobôž rešpektovať nejaké cudzie, hoci aj veľmi užitočné rady nemôžu už zo zásady. Žijú v predstave, že nahradenie metodického prístupu systémom pokus - omyl nakoniec prinesie kladný výsledok a im možno aj slávu. Pravdou ale je že to nakoniec končí sériou omylov a neúspech. Zatiaľ som iný výstup nenašiel.
Nastupuje príslovie „komu niet rady tomu niet ani pomoci“ v plnom význame. Na každú kritiku reagujú agresívne a negatívne a to tým viac čím je množstvo podobne spriaznených duší a osudov ktoré poznajú väčšie. A navyše vznikajú ďalšie dezinformácie, a kolo sa roztáča. Ale niekedy stačí ak sa nájdu len dvaja. V podvedomí sú si vedomí svojich omylov, ale reagujú podráždene, ako keby ste ich frajerku chytili za zadok. Málokto si (rád) prizná že naletel alebo nechal sa napáliť, najmä keď všetkých okolo už presvedčil aký má dobrý nápad a zámer.
Kritizovaní by si mali uvedomiť že tá kritika nie je primárne určená im, ale hlavne ostatným ktorí do tej ich skupiny ešte nepatria. Tá kritika alebo technicky podložené rady majú za účel rozširovať povedomie alebo upozorňovať tých, ktorí vlastné názory a predstavy ku ktorým prišli sami považujú len za obyčajnú hypotézu, prezentujú ich skromne a sú ochotní o nich diskutovať aj s obavou, že im ich niekto preukázateľne vyvráti. Vo väčšine prípadov pritom nejde ani o diskusiu o názoroch, ale všetko sa dá poväčšine dokázať na základe jednoduchých vzorcov. V extrémnom prípade sa ale spochybní aj obecne platná teória a hlavne podľa zásady „ak niekoho nemôžeš presvedčiť tak ho aspoň naser“ sa následne spochybní aj osoba kritika, ktorá sa označí napríklad za „sud fekálii“ alebo sa mu odporučí doplniť si vzdelanie plus nasledujú ďalšie pejoratívne a osobné invektívy. Ak by ste ale podobné „argumenty“ použili recipročne tak to by ste sa dočkali... A ak by sa dotyčný kritik vytrvale zapájal do diskusii, všetko čo povie bude použité proti nemu. Milý je aj protiargument „nemyslím si, že ste mi vo fyzike primeraným súperom“, vtedy sa už aj tak jalová diskusia poväčšine odkloní smerom, kam by to nezahnala hádam ani besná sviňa.
Pripúšťam že aj kritici majú rôzne ambície a rôzne zámery a aj „výrazivo“. Ale nemusia byť vždy skromní a milí ako Matka Tereza a ich slová môžu často na dotknutých pôsobiť ako kameň na trafenú hus (hlavne pomenovanie "dilegant", čo dokonca nie je ani nadávka..
Preto nemá zmysel ďalej diskutovať, aj keď takíto „fundamentalisti“ po diskusii veľmi túžia. Ak niekto začne s istým presvedčením a nájde informácie, ktoré jeho názory potvrdzujú, zintenzívni si oddanosť tomuto presvedčeniu a takto zároveň posilní svoje predsudky. Toto zhlukovanie sa deje hlavne na internetových diskusiách. Keď súhlasne zistia, že s nimi súhlasí veľa iných ľudí, existuje veľká pravdepodobnosť, že si budú oveľa viac istí. A hlavne začnú pohŕdať ľuďmi, ktorí sa na vec nepozerajú tak ako oni. Snahy o odhalenie falošných presvedčení sa v internetových diskusiách typicky ignorujú - a keď im ľudia venujú nejakú pozornosť dokonca posilňujú ich oddanosť falošnému presvedčeniu. Ak diskusia dospeje do takéhoto štádia už stráca zmysel a možnosť pre obe strany sa konštruktívne poučiť je nulová.
Vzdelanie kritikov a hlavne skúsenosti sa neuznávajú a akékoľvek sebavedomie je priam hriech. Ich dlhoročným neúspechom, navyše poriadne prikrášleným im niečo, čo vy skromne považujete za svoj úspech nemôže nijako konkurovať. Technická diskusia nemá veľa priestoru na úctivé poklony, v takýchto prípadoch namiesto zdvorilého obkecávania niekedy stačilo aj obyčajne povedať „je to nezmysel“, prípadne po česky „kapitální bejkovina“.
ZÁVER
Fenomén "skupinovej polarizácie'“ spôsobuje, že ľudia s podobnými názormi komunikujúci v internetových diskusiách medzi sebou majú tendenciu presadzovať nakoniec ešte extrémnejšiu verziu toho než čomu pôvodne verili. Kedykoľvek niekto vytvorí nejakú dezinformáciu taktiež zintenzívni väzbu na ňu. Keď raz ľudia zistia, že s nimi iní súhlasia, stanú sa sebaistejšími a tiež extrémnejšími. Platí to všade- v politike aj pohľade na techniku.
Tu je link na jeden prípad, keď dvaja diletanti spolu konštruujú vertikálnu turbínku a sú tam moje vyjadrenia k ich základným omylom. Ale pochybujem, že by si z toho mohli vziať ponaučenie. To by museli začať úplne doslova. Tak radšej zostanú pri svojich predsudkoch.
https://male-veterne-turbinky.sk/_files/200000855-0f08910025/NEZMYSLY%20a%20DOBR%C3%89%20RADY.pdf
V TRNAVE 30.11.2018
