A je to aj problémom energetiky či už postavenou na atómkach, klasike alebo obnoviteľných zdrojoch. A ako obyčajne v tej slovenskej energetike to je problém ako vždy niekoľko násobne väčší ako inde v Európe, lebo my ku všetkému pristupujeme oneskorene, až keď už nie je iná možnosť.
Píšem to ako voľnú zmes rôznych uvah, nerobím si nárok na nejaké striktné názory a preto apelujem na prípadných diskutujúcich, aby to brali s rezervou ako moju snahu skôr odkryť rozsah problematiky než hľadať vyčerpávajúce odpovede na otázky, ktoré budú aktuálne až tak o 50 rokov...
VÝCHODISKO
Do roku 2030 by malo mať každé tretie auto v EÚ čistý pohon. Uviedol to na brífingu podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič v Bratislave, v nákupnom centre Avion Shopping Park, pri príležitosti otvorenia prvej rýchlonabíjacej stanice s podpornou batériou v strednej a východnej Európe.
„My chceme v EÚ, aby do roku 2030 každé tretie auto, ktoré bude chodiť po európskych cestách, bolo čisté. To znamená, aby bolo poháňané elektrinou, vodíkovým motorom alebo malo minimálne veľmi silnú hybridnú zložku. Hlavne v mestách by sa mali využívať motory, ktoré sú čisté, teda neemitujú žiadne škodlivé emisie,“ povedal.
Podľa neho je to dôležité najmä pre zdravie obyvateľov EÚ. „Dnes nám v EÚ predčasne zomiera každý rok 400.000 ľudí práve kvôli chorobám spôsobených nadmernými emisiami v našich mestách,“ upozornil.
Je to však podľa Šefčoviča dôležité aj pre technologické líderstvo SR vo svete. „Ak chceme naďalej vyrábať najlepšie, najkvalitnejšie a najbezpečnejšie autá na svete, ako je to doposiaľ, tak musíme urobiť tento dôležitý technologický krok a uvedomiť si, že tento trend je nezastaviteľný,“ poznamenal.
„Na našich cestách budeme mať stále viac čistejších áut, pretože stále viac si ich vyžaduje mladá generácia, stále tvrdšie budú primátori miest vyžadovať, aby autá, ktoré budú vstupovať do miest, používali čoraz čistejšie technológie pohonu,“ podčiarkol.
Pripomenul, že pre pár mesiacmi bol prijatý balík opatrení tzv. čistej mobility pre Európu, v ktorom boli zdôraznené všetky parametre potrebné pre elektromobilitu v nasledujúcej dekáde. „Zároveň sme v tomto balíku podčiarkli, ako bude dôležité urýchliť budovanie infraštruktúry pre čistý pohon. V Európe potrebujeme 800.000 nabíjacích staníc, dnes ich máme 200.000. Je teda evidentné, že potrebujeme zrýchliť budovanie staníc. Bolo preto vyčlenených do roku 2020 na podporu budovania infraštruktúry 900 miliónov eur,“ dodal podpredseda EK.
AUTO
Pre ten rok 2030 som vytvoril modelové auto, ktoré by podľa mňa v tej dobe mohlo byť štandardom. Oproti dnešnému stavu techniky nepredpokladám nejaké prelomové zlepšenia. Striedmo tak 10% -né zvýšenie kapacity akumulátorov pri rovnakej hmotnosti, čo bude mať za následok 10-20% -né zvýšenie dojazdu. Zvýšený dopyt aj pri zvýšení sériovosti výroby (dnes je to malosériová výroba) by mal udržať cenu rovnakú ako dnes, ak klesne tak tiež len o tých 10%. Teda auto strednej triedy (dnešné elektro modely sú zväčša malá trieda) s kapacitou akumulátorov 20-25 kWh a dojazdom asi 200 km na jedno nabitie, spotreba na 100 km asi 15 kWh (pri cca 60 km/h priemer). Cena auta asi 30 000 €. Náklady na jednu kWh na nabitie 0,22 € (prečo vysvetlím neskôr), cena na 100 km teda 3,3 €. Oproti benzínu pri 10 €/100 km to bude 3x lacnejšie.
Prípadné nepresnosti vo výpočtoch mi láskavo prepáčte.
Auto sa bude používať v dvoch režimoch:
Bežná prevádzka domácnosti, jazdy po meste či okolí, ročne sa najazdí asi 14400 km (mesačne 1200 km)
Redukovaná bežná prevádzka, hlavne ale jazda do práce denne 50+50 km (Trnava- Bratislava, Landrover Nitra), ročne sa najazdí 28800 km (mesačne 2400km)
NÁKLADY ELEKTROMOBIL
Cena auta+elektrina za 12 rokov 30000+7130= 37 130 €
Cena auta+elektrina za 12 rokov 30000+14260= 44 260 €
NÁKLADY BENZÍN
Cena auta+benzín za 12 rokov 15000+14400= 29 400 €
Cena auta+benzín za 12 rokov 15000+28880= 43 800 €
Poznámka: Neriešim tu problematiku životnosti akumulátorov. Podľa mojich znalostí sa Li-on akumulátory dožijú 1500 cyklov pri vybijaní na 50%, maximálne na 70% (občas). Vybíjanie pod 80 % kapacity je nebezpečné, hrozí zničenie akumulátora a počet cyklov prežitia sa znižuje na pár stoviek. Aj vysoké nabíjacie či vybijacie prúdy sú problém. Je predpoklad, že akumulátory vydržia maximálne 8-10 rokov len pri úzkostlivom dodržiavaní nabíjacieho režimu. Preto sú aj záručné doby na akumulátory max. 8 rokov, nehovoriac o dvojročnej záruke.
NABÍJANIE Z OZE.
Rozoberme prípad keď je nabíjanie jedného auta podporované solárnymi panelmi s výkonom 2 kWp a veternou turbínkou 1,5 kW. Za 12 rokov tieto zdroje solar a malá veterná turbínka (na stožiari vysokom 12-15 metrov v dobrej lokalite) vyrobia elektrinu v hodnote 4800 (solar) a 7200 € (vietor). Merná cena z ktorej počítame úsporu je tých 0,22 €/kWh. Náklady na oba zdroje budú spolu približne 6000,-€, zaplatia sa za ~6 rokov a ďalších 6 rokov prinesú zisk. Potom :
Náklady na nabíjanie zo siete budú o 6000 € nižšie, celkovo 37130-6000= 31 130 €
Náklady na nabíjanie zo siete budú o 6000 € nižšie, celkovo 37130-6000= 38 260 €
Alebo to znamená, že za celých 12 rokov budú náklady na nabíjanie v prípade „a“ 1130 €, v prípade „b“ to bude 8256 €. Možno uvažovať aj o inej skladbe zdrojov z OZE, toto je len príklad. Z OZE sa dá nabiť asi 75 % ročnej spotreby energie. Ten zvyšok pripadá na obdobia bez slnečného svitu alebo vetra. Príkladom môže byť práve tento mesiac (január 2018).
Priemerný ročný výnos z obnoviteľných zdrojov bude 500,- €, elektromobil ale bude aj tak oproti benzínu v strate. Dominantný faktor je cena vozidla. Už som čítal aj hlasy, že bez dotácii to nepôjde. Tu sa však natíska otázka, aby bolo z čoho dotovať.
DANE
V cene benzínu tvoria spotrebná daň a DPH zhruba 60%. Elektrina pre domácnosti je bez spotrebnej dane, a práve tento fakt znamená že zatiaľ sa prevádzka elektromobilu zdá podstatne lacnejšia. Na elektrinu z OZE sa spotrebná daň nevzťahuje. Ináč je to 132 €/MWh, alebo ak chcete 0,132 € na kWh. Trinásť centov na kWh je slušná suma a ak by sa táto daň mala uplatňovať aj na elektrinu pre nabíjanie elektromobilov by sa ich ekonomika poriadne zatriasla. Namiesto nákladov 3,3 €/kWh na 100 km by to bolo o 2 €/100 km viac a pomer nákladov benzín/elektro by sa z 3:1 zmenil na menej ako 2:1. Nie som si veľmi istý, ale zatiaľ to vypadá že elektrina z nabíjačiek pre nabíjanie osobných automobilov zatiaľ od spotrebnej dane oslobodená nie je. A ak je tak sa to v blízkej dobe určite zmení. Štát si predsa nemôže takýto výpadok spotrebnej dane dovoliť! Nepočítam nabíjanie zdarma v garážach obchodných centier, čo je zatiaľ imidžová záležitosť pre tých pár stoviek elektroaut, ktoré sú dnes na Slovensku. Pri tých 30% elektromobilov ako si praje Šefčovič to obchodné reťazce rýchlo prejde.
VRÁŤME SA ALE K JADRU PROBLÉMU
Spotrebná daň a DPH z benzínu za 12 rokov v prípade „a“ je 8640 €, v prípade „b“ 17280 €. V daniach za benzín zaplatíme teda minimálne jeden až dvakrát viac ako vás stálo auto !!!
V prípade elektroauta je za tých 12 rokov DPH v príp. „a“ 1425 €, v prípade „b“ 2850 €. DPH je už započítaná v tých 0,22 €/kWh z úvodu v nákladoch pri nabíjaní , kde sú brané do úvahy aj straty pri nabíjaní a straty v nabíjacom/ vybíjacom cykle akumulátorov.
DPH aj so spotrebnou daňou za elektrinu by bola v prípade „a“ 4365 €, v prípade „b“ raz toľko, teda 8730 €.
Za takýchto podmienok, teda keď bude elektrina pre nabíjanie elektromobilov zaťažená spotrebnou daňou rovnako ako benzín je elektromobil jasný technicko ekonomický omyl až nepríčetnosť. Ak sa vrátime k tým dotáciám na kúpu, tak aj s nimi. Treba sa zamyslieť aj nad tým, z čoho by sa to malo dotovať, keď samotný produkt znižuje príjmy štátu zo spotrebnej dane z benzínu o polovicu !!!
V tejto chvíli uznávam, že čísiel bolo dosť a tak odteraz trochu ľahšie. Akurát dávam opäť do pozornosti fakt, že podobných prepočtov sa dá urobiť fúra. Ale aj pri tej najväčšej snahe a optimizme to vyjde podobne.
KDE NABÍJAŤ
Pri obidvoch scenároch bude pre obyčajného človeka najlepšie nabíjať vo dne z vlastného zdroja, najlepšie v spolupráci s OZE a v prípade nedostatku slnečného svitu alebo bezvetria sa prepnúť na sieť. Nabíjanie v noci bude dobré napr. pre dodávkové automobily, ktoré musia cez deň pracovať.
Zoberme si prípad obyčajného paneláka ako je náš. Býva tu 72 rodín, asi polovica má nejaké auto. Zopár z mladších na ňom denne dochádza do práce. My penzisti najazdíme ešte menej ako v scenári „a“ a nakoniec nás sa už elektromobily v roku 2030 nejako moc netýkajú.
Zaparkovať priamo pred domom môže asi polovica aut, ostatné obďaleč. Napájať nabíjanie vo dne či v noci predlžovačkou z okna asi nebude najlepší nápad. Možno vytvoriť nejaký blok parkovacích miest vybavených prípojkami pre nabíjanie, tie miesta aj kabeláž si záujemcovia budú musieť zaplatiť sami, ale my „benzínoví“ to asi budeme prijímať neochotne a dobrých parkovacích miest sa tak ľahko nevzdáme. Ale nech, „pokrok“ je pokrok. Problém je kam sa pripojiť. Z domového rozvodu pre napájanie spoločných priestorov Spoločenstva vlastníkov bytov (SVB) asi ťažko, za prvé nemá kapacitu pre výkon v desiatkach kilowatt a za druhé nabíjanie auta nie je napájanie spoločných priestorov. A SVB nesmie podnikať, teda ani predávať elektrinu. Dá sa tam zviesť aj výkon zo solárnych panelov na streche, kde je miesto pre cca 40-50 kWp inštalovaného výkonu, čo by v lete mohlo stačiť pre viac ako 5 aut. Ale v prípade nedostatku slnečného svetla bude elektrina zo siete aj tak potrebná. Veterné turbíny na panelákoch aj napriek niektorým horlivým optimistom asi nebudú. Miesto môžu nájsť v priemyslových zónach či na vidieku a už to nebudú malé turbínky, ale podstatne výkonnejšie stroje, ktoré budú mať oproti mikrozdrojom výrazne lepšie ekonomické parametre. Vybudovanie takéhoto miesta včítane posilnenie kapacity prívodu bude niečo stáť, čo sa premietne do nákladov na prevádzku elektromobilu.
Ale nechať takéto stanovisko v noci bez dozoru je risk. Vandali a najmä zberači kovov to určite nenechajú na pokoji, možno vo dne by to ako tak šlo, ale ja som pesimista.
Naše sídlisko nie je až také zahustené a nie je tu veľká núdza o parkovacie miesto. Ak však zoberieme do úvahy iné mestá ako Bratislava a najmä Petržalka či Košice, tak sme v úplne inej situácii. Parkovanie a pre tento prípad vytvorenie nabíjacích postov na úkor parkovacích tam situáciu určite nezlepší. Nevyriešili to doteraz a niet žiadnej nádeje, že by s tým niekedy pohli.
Čo sa týka tých ktorým bude elektromobil stáť počas ich pracovnej doby pred fabrikou bude situácia podstatne lepšia. Zamestnávateľ môže vybudovať nabíjacie pozície v oplotenom priestore pod dohľadom. Len to nabíjanie sa trochu predraží, lebo nič nie je zadarmo.
V prípade rodinných domov bude situácia asi najjednoduchšia. Tam sa bude dať nabíjať vo dne v noci na dvore a za cenu elektriny ako pre malospotrebiteľov bez spotrebnej dane. Teda aspoň spočiatku, dokiaľ nejaké jahnátko na nich nevymyslí špeciálnu tarifu či poplatok.
Nemožno očakávať, že ľudia na vidieku si začnú kupovať elektromobily len preto, aby bol v Bratislave či Košiciach čistejší vzduch. Vo veľkomestách budú musieť začať od seba. Bude to treba riešiť komplexne, obmedzením prevádzky osobných aut všeobecne, zintenzívnením verejnej dopravy či budovaním parkovacích domov. Ale to som sa už príliš zasnil...
DLHÉ CESTY a PRENÁJOM AKUMULÁTOROV
Malé elektromobily sa na dlhé cesty nejako moc nehodia, ale moje virtuálne auto by sa o nejaké skutočné cestovanie mohlo pokúšať. Cesta z Trnavy do Tatier bude vyžadovať minimálne jedno „tankovanie“ niekde pri Zvolene. Ak sme to už riskli, tak za predpokladu že tam bude voľný nabíjací post by sme mali „nabité“ za hodinu aj niečo. V cene by boli samozrejme započítané náklady na elektrinu aj odpisy zariadenia, ale čo narobíš... Hodinové „rýchlo“ nabíjanie je pre akumulátory vysoká záťaž ktorá ma negatívny vplyv na ich životnosť.
Súčasné elektro autá (autíčka) sa na dlhšie cesty nehodia hlavne v zime keď musia kúriť a tým spotrebúvajú vzácnu trakčnú elektrinu. Pri kúrení z chladenia elektromotorov je to totiž len vlažný vzduch, treba kožuchy, ale to sa zase do autíčka veľa ľudí nevojde, a všade je lyžiarska výbava či batožina.
Riešením by mohol byť prenájom akumulátorov (niektoré automobilky to už praktizujú) a ich výmena, podobne ako bolo kedysi prepriahanie koňov u dostavníkov. Tie kone sa navyše mohli aj napásť a napojiť a pokračovať ďalej, ale to už nie je náš prípad... Ak by sa k tomu pridala aj typizácia akumulátorov pomohlo by to aj problematike vysokej nákupnej ceny auta. Bez akumulátorov by bola počiatočná investícia možno aj o tretinu nižšia, majiteľ auta by sa nemusel starať o ich životnosť a všeobecne by sa znížila potreba nabíjacích staníc. Tie by boli mimo dopravných sietí v miestach s potrebnou nabíjacou kapacitou a na výmenné posty by sa distribuovali podobne ako teraz benzín v cisternách.
Náklady na prevádzku elektromobilu by samozrejme zahrňovali všetky starosti s akumulátormi, teda elektrinu, odpisy, manipuláciu apod. Dostanú sa minimálne na úroveň benzínu. Akurát že sa rozložia na celú dobu prevádzky auta.
KDE MÁ ELKTROMOBIL VÝFUK?
V elektrárni predsa, znie už zľudovená odpoveď. Dnes sa tento fakt berie ako bonmot, ale zas tak jednoduché to nie je. V prípade jadrových elektrární je synonymom pre výfuk sklad vyhoreného jadrového paliva- pripomínam že Slovensko zatiaľ nemá (a ani v roku 2030 mať nebude) vyriešenú problematiku dlhodobého úložiska jadrového odpadu z vyhoreného paliva. A ono to ani žiadne definitívne bezstarostné riešenie ani nemá. Rieši sa to, a ešte bude dlhé roky „riešiť“ skladovaním v tzv. dočasnom úložisku. Dočasné alebo provizórne riešenie v našich podmienkach ale vždy znamená riešenie trvalé. So všetkými nákladmi na opateru, obsluhu, zaistenie bezpečnosti apod.
V roku 2030 už budú Mochovce určite v prevádzke, Bohunická V-2 bude na konci svojej kariéry a Nováky vtedy už (asi) nebudú v prevádzke lebo tam už nebude čo kopať, ale ruku za to by som nedal ani do teplej vody nieto ešte do ohňa. Cena elektriny by teda mala klesnúť, lebo už nebudú peniaze v alobale - ale to sa určite nestane, vymyslí sa im nejaké nové balenie.
Pravdou bude opak -cena elektriny stúpne možno aj dvakrát, lebo bude treba splácať Mochovce 3-4. Zadlženie Slovenských elektrární sa vraj blíži k trom miliardám € a niektorí už kuvikajú, že SE sú pred krachom. To sa robí obyčajne pred tým, ak niekto chce niečo lacno kúpiť...
ZÁVER
Elektromobil nie je žiadna prevratná novinka, bol tu už pred viac ako sto rokmi. Vtedy sa ešte benzín do prvých aut kupoval v lekárňach či drogériách, a ako s to všetko utešene rozvinulo aj bez dotácii. A nie je to ani žiadne univerzálne riešenie na energetickú či environmentálnu politiku.
V roku 2030 tu už (asi) nebudem a ani pán Šefčovič už (dúfam) nebude euro komisárom. Ale väčšina z mladých tu bude a všetko bude ležať na ich pleciach. Povedané slovami klasika „..tož si tam užite s tem pertenaxem...“
