Zdroje z internetu neustále podporujú naivné predstavy ľudí veriacich že vo fyzike ešte stále existujú nejaké doposiaľ neobjavené princípy a že práve oni sú tí, ktorí im začali rozumieť a divia sa, prečo to nikto nechce rozširovať a hlavne financovať. Je to svet rôznych náhodných laických „vynálezcov“ na míle vzdialených od realistickej techniky (poväčšine neuznaných), veriacich rôznym konšpiratívnym teóriám, ktorí sa pohybujú v rovine nejakých „paralelných svetov“ a „paralelnej fyziky“, zatiaľ čo my ostatní žijeme niekde vo falošnom svete, pričom ten paralelný nás ovláda a my žijeme v ilúziách, pričom všetko je jednoduché a hlavne všetko je ináč. Ignorovanie zákonov fyziky je tu bežný prístup, v zásade si zamieňajú vektory (sila) so skalármi (práca, energia) a nejaké základné výpočty sa ignorujú, zväčša preto že ich počtárske schopnosti sú obmedzené nanajvýš trojčlenkou.
Typickým jadrom týchto konšpiračných teórii je tvrdenie o tom, ako chamtivé monopoly či svet ovládajúce tajné spolky, ilumináti či slobodomurári, židia či bicyklisti a podobné temné sily ukrývajú geniálne energetické vynálezy do trezorov len preto, aby si udržali monopol a obchodovali s ropou, uhlím (dosaďte si) a takto chránili svoje zisky. Neštítia sa pri tom ani únosov či vrážd vynálezcov či iných špinavých praktík na umlčanie hlásateľov pravdy napríklad o tom, že perpetuum mobile existuje...
Napadá reverzná myšlienka, ak by to tak nebolo, teda všetko včítane nás by bolo čisté ako alabaster, všetci by sa rozhodovali iba pre všeobecné blaho, tak o čo by sme boli lepší ľudia a už by tu asi bol raj na zemi... A ešte raz reverz -ak by nebolo podvodníkov a zlodejov, museli by asi začať čestní a poctiví ľudia podvádzať a kradnúť. A to je asi charakteristika doby, v ktorej žijeme.
Tieto zmätené teórie sa miešajú s rôznymi praktikami špekulantov a podvodníkov, ktorí ich vedome prezentujú ako reálnu pravdu v snahe podporiť svoje pochybné „podnikavecké“ aktivity. Výraz podnikavec používam zámerne, aby som ich odlíšil od čestných a poctivých podnikateľov. V oblasti veternej energetiky (nielen) na Slovensku je to drvivá väčšina dílerov, ktorí ponúkajú veterné turbínky. O ich skutočných vlastnostiach nemajú ani šajnu. Jediným prínosom je navýšenie ceny, ktorú si prirazia ako maržu k čínskej cene.
Vo svojich ponukách skopírujú všetky nadsadené až falošné údaje o prezentovaných produktoch a obohatia to štýlom „opísal a vlastnými nezmyslami doplnil“. Ako som už písal o tom že existujú nejaké fyzikálne zákony, technické normy či zákon o ochrane spotrebiteľa nemajú ani tušenia a ak aj áno, poväčšine ich nič nezastaví.
Čo tu budem prezentovať sú len ďalšie príklady, s ktorými som sa nejakou formou dostal do styku či už prostredníctvom internetových diskusií alebo priamym oslovením. Niekoľkokrát som dostal ponuky obchodne zastupovať pochybné produkty a dokonca sa stáť výhradným zástupcom pre EÚ (!), prípadne za týmto účelom dostať zľavu na demonštračný kus vo výške až 50% z „obvyklej ceny“. Nie raz sa stalo, že takýchto „výhradných zástupcov“ už bolo niekoľko len na Slovensku (prezradil to ten zradný internet!) a celá ponúka „výhradných zastúpení“ slúžila ako maskovanie predaja „demonštračných kusov“.
Pokúsim sa tu použiť voľnejšiu formu prezentácie. Hlavne nebudem úplne detailne a zbytočne vysvetľovať prečo tie zázračné princípy, finty alebo prihlúple tvarové modifikácie nemajú žiadny pozitívny účinok ani nesmerujú k sľubovanému zvýšeniu účinnosti často aj nad 100 %. Tých pravých fundamentalistov nikdy nepresvedčíš, vzdelanejší technici na to veľmi rýchlo prídu sami a laici sa trápia, obyčajne im aj tak nič nevysvetlíš. Múdremu napovedz...
AMATÉRI a DILETANTI
Aby sme predošli nedorozumeniu, termín „diletant“ nie je nadávka. Svojim spôsobom je to aj synonymum pre výraz „amatér“. Pejoratívne (a oprávnene) to môže znieť iba vtedy, ak sa dotyčný/ná štylizuje do úlohy odborníka a zapletie sa do nejakého problému tak, že tam vnesie dezinformácie alebo svoje insitné predstavy. Nenadarmo kedysi komunisti vzdychali, že snaživý diletant narobí viac škody ako triedny nepriateľ.
Slovník cudzích slov: diletant -a m. (diletantka -y ž.) ‹t› kto sa len zo záľuby zaoberá niečím, na čo nemá odbornú prípravu, samouk; pejor. povrchný znalec, nedouk;
Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968): diletant, -a muž. r. kto sa zaoberá niektorým odvetvím vedy al. umenia zo záľuby, bez odbornej prípravy, ochotník; často pejor. nedouk, neodborník: byť d-om v niečom nevyznať sa;
V tejto kapitole je toho o diletantizme pomerne dosť.
Amatéri sa od diletantov líšia najmä tým, že obyčajne mávajú na svoju záľubu, v tomto prípade navrhovanie a konštrukciu malých veterných turbín akú - takú odbornú prípravu. Ak majú svoje hlavné povolanie v strojárenstve, sú tvoriví, kriticky mysliaci, manuálne zruční a vytrvalí tak obyčajne majú k úspechu veľmi blízko.
Amatér (franc. amateur [amatör], milovník; pôv. z lat. amator, milovník od amare milovať) je človek, který nejakú činnosť robí zo záujmu vo svojom voľnom čase ako koníček (hobby), teda nie pre peniaze ako zamestnanie (profesionálne).
PRIEKOPNÍK DEW OLIVIER

Začnem s prípadom z minulosti, ktorý je príkladom jednak „zázračného stroja“ a zároveň aj prípadom defraudácie a podvodu týkajúceho sa priamo veternej energetiky. Je z dvadsiatych rokov minulého storočia z USA.
Vynálezca“ Dew Oliver založil firmu Oliver Electric Power Corp. v Reno, Nevada so základným majetkom 12,5 mil USD, a predával jej akcie po 50 až 1000 USD. Jeho stroj prezývaný „blunderbuss“ (voľný preklad pre historickú bambitku s rozšíreným zakončením hlavne) bola asi 20 metrov dlhá Venturiho trubica s priemerom vstupu 12 stôp (3,6 metra) umiestnená na návese. Vo vnútri bolo niekoľko vrtúľ napojených na generátor o výkone asi 200 koní. Prvým výsledkom experimentov boli dva zhorené generátory pôvodne vyradené z pohonu húsenkovej dráhy, tretí nový už síce nezhorel, zato vynálezca nie a nie preukázať svojim akcionárom nejaký výkon.
Pri financovaní svojich pokusov sa Dew veľmi nestaral o burzové zákony a tak bol v roku 1929 obvinený a súdený pre krádež a defraudáciu. Dostal tri roky natvrdo a potom zákaz približovať sa k miestam, kde sa podáva alkohol...
Nezáleží na tom, či Dew Olivier išiel do basy len pre svoj vynález alebo či v tom boli aj jeho defraudácie z titulu realitného agenta alebo či klamal akcionárov vedome alebo svojmu „vynálezu“ skutočne veril. Podstata takéhoto konania je rovnaká aj dnes. Považuje sa za prvého veľkého šarlatána, ktorý začal šíriť pochybné renomé veternej energetiky. Jeho stroj zhrdzavel v San Gorgonio pass, na mieste kde v osemdesiatych rokoch minulého storočia rokoch bola postavená vtedy jedna z najväčších veterných fariem na svete. Aj tá dnes tiež už hrdzavie... Bude o nej reč v pripravovanom článku „História veterných turbín“.
PRIHLÁŠKA UŽITKOVÉHO VZORU ČÍSLO 50129-2014
Nasledujúci príklad však už nie je ani o diletantoch, ani neviem kam to možno zaradiť. Dostal som sa k nemu keď ma dotyčný požiadal o spolupráci pri výrobe prototypu zariadenia. Teda najprv by to bolo treba skonštruovať a potom vyrobiť. Stroj mal mať priemer kolesa či čo to malo byť asi 3 metre. K jeho úžitku som mu nevyhovel, ale pochybujem že to ocenil.
Jediný obrázok z prihlášky, podľa ktorého som mal začať je na obrázku dolu vľavo. Že tam ide o veternú turbínu by neuhádol bez popisu asi nikto na svete, aj s tým popisom je to o hubu. Nárok na ochranu, ktorý sa odvoláva na tento obrázok by sa za určitých okolností dal aplikovať prakticky na všetky veterné turbíny na svete. Všetko je tam „samo“, niektorá terminológia („odovzdávač energie“, “prijímač“, „generátorová cievka") je skutočne originálna.
A vráťme sa k tomu, že úrad pre objavy a vynálezy (či ako sa to len v ktorej krajine volá) alebo hocikto iný by na základe takýchto popisov či nárokov začal skúmať ich technickú podstatu či ekonomické parametre. Nedá sa to čítať už po prvej vete. Nasledujúci odstavec preto nie je vhodný pre citlivejšie povahy, povedali by v televízii....
NÁROK NA OCHRANU
1. Veterná turbína, vyznačujúca sa tým, že pozostáva zo základne (1), otočnej upevňovacej časti vrtule a samo natáčacej vrtule, pričom samo natáčacia vrtuľa je umiestnená na otočnej upevňovacej časti vrtule za základňou (1) v smere vetra a samo natáčacia vrtuľa pozostáva z najmenej dvoch samo otočných listov (2) vybavených vratnou pružinou, kde samo otočné listy (2) sú umiestnené medzi otočným stredom (3) vrtule a vonkajším rámom (4) vrtule pričom vonkajší rám (4) vrtule je vybavený odovzdávačom (5) energie a otočná upevňovacia časť vrtule je vybavená prijímačom (6) energie.
2, Veterná turbína podľa nároku 1. vyznačujúca sa tým, že odovzdávačom (5) energie je magnet/elektromagnet alebo ozubenie.
3. Veterná turbína podľa nároku 1. alebo 2. vyznačujúca sa tým že prijímačom (6) energie je alternátor alebo generátorová cievka,
4. Veterná turbína podľa nároku 1,2 alebo 3. vyznačujúca sa tým, že otočná upevňovacia časť vrtule pozostáva z najmenej jedného otočného člena (7) umiestneného na základni (1), na ktorý sú pripevnené najmenej dve vodorovné ramena (8) spojené zvislým ramenom (9) rovnobežným so základňou (1). pričom zvislé rameno (9) je na jedinej svojej strane predĺžené cez spoj s vodorovným ramenom (8) a na tomto predlžení je umiestnený prijímač (6) energie.
Kto neverí nech tam beží, dolu je link na Slovenský úrad pre ochranu priemyslového vlastníctva:
https://wbr.indprop.gov.sk/WebRegistre/UzitkovyVzor/Detail/50129-2014

ÚPRAVY VERTIKÁLNYCH STROJOV
Na obrázku hore vpravo je príklad patentu z Českej republiky. Aj keď vertikálne veterné turbíny podľa svojich obhajcov prijímajú vietor z hocijakého smeru, „vynálezcovia“ to ignorujú a navrhujú pre ne rôzne usmerňovače či zachytávače vetra, ktoré majú ich vlastnosti zásadne zmeniť. Je to princíp, ktorý by sa dal charakterizovať že dotyčný problém sám vymyslel a riešil tak ako sa mu zazdalo. Na tom obrázku je v princípe nejaký klon „Savoniusovho veterného motora“ s vonkajšou klietkou s navádzacími lopatkami. Zabúda sa pri tom na fakt, že všetko čo je pred samotnými rotujúcimi aktívnymi členmi je pre vietor prakticky prekážka, ktorá ho brzdí a tak mu odoberá energiu. Ak niekto chce dostať z tohto systému čo najvyšší úžitok tak najlepšie je nedávať tam nič. Odhliadnuc od samotnej nezmyselnej konštrukcie takéto „vylepšenie“ pridáva len hmotnosť a náklady. Aj tak chabú účinnosť tlakového stroja (max. 10-15% aj v prípade najlepšej a najefektívnejšej konštrukcie) to úplne znehodnotí.
INVELOX
Prípad „INVELOX“ je ďalší nezmysel. Hore nad terénom je vystrčený nejaký „zberač“ vetra, ktorý ho vedie cez kónickú rúru na spodok a tam je veterná turbína. Zužujúca sa rúra zrýchľuje vietor a tak sa množí energia... Bernouili by sa išiel zblázniť. Našiel som aj jeden odkaz, ako by sa to s úspechom dalo použiť na panelákoch. Na streche zberač, v pivnici turbína!
Firma SheerWind z USA predstavila INVELOX ako „... stroj založený na tunelovom princípe ktorý môže produkovať o viac ako 600% energie ako tradičné veterné turbíny“. Spomeňme si, že už samotný Windtronics sľuboval desaťnásobné energetické výnosy, spolu s týmto by to už mala byť energetická bomba. Spoločnosť prehlásila, vraj na základe intenzívnych testov že “...je stroj významne prekonáva tradičné turbíny a môže redukovať investície na menej ako $750 /kW“.
Ale to je len začiatok. Ak sa lepšie pozriete na obrázok Inveloxu dolu vľavo, tak tá veterná turbína ktorá je umiestnená vo „výfuku“ toho monštra je pravdepodobne posledný pokus o reinkarnáciu ďalšieho škandalózneho pokusu o podvod zvaného Windtronics.

PRÍPAD WINDTRONICS
Prípad „Windtronics“ je podvodný prakticky od samého začiatku, aj keď „vynález“ (US patent č. 20130266429 A1) bol pôvodne zamýšľaný tiež asi ako jeden z tých geniálnych prevratov vo veternej energetike. Detailný popis vynálezu opisuje turbínu s vrtuľou, zabudovanej v „aerodynamiku vylepšujúcu Venturiho trubicu, ktorý zrýchľuje prietok a zosilňuje výkon". Venturiho trubica je kryt so širším hrdlom proti prúdu a zúžujúcim sa hrdlom po prúde, ktorá vytvára zónu nízkeho tlaku v systéme, ktorý zvyšuje cirkuláciu cez vrtuľu a zvýšenie výkonu... Atď. atp., pre odborníkov známe nezmysly. Ďalšími prvkami vynálezu je tzv. „BTPS-BLADE TIP POWER SYSTÉM“ spočívajúci v magnetoch rotora umiestnených na venci nesenom na koncoch lopatiek rotora a statore generátora umiestneného v tom Venturiho kryte. Priemer rotora bol 1,8 metra, zametaná plocha teda 2,5 m2.
Hneď sa toho ale chytili špekulanti, ktorí najprv vybavili dotáciu 2,7 milióna USD v štáte Michigan, USA na vytvorenie 200 pracovných miest do dvoch rokov (Aj tam majú eurofondy!). Potom všetko nabralo globálne rozmery, internetové stránky sľubovali energetické zisky až desaťkrát vyššie ako boli reálne možnosti (aj tie reálne by boli možno pravda len ak by stroj riadne fungoval, čo sa ale nikde nestalo). Za tie dva roky sa firma presťahovala do Kanady kde definitívne skrachovala, v USA prepustili 20 zamestnancov a zanechali veriteľov, ktorým nezaplatili za dodávky. Najväčšiu sekeru 300 000,- USD nechali u firmy, ktorá dodala formy na ten zázračný Venturiho kryt...
Prezident WindTronicsu Reg Adams prehlásil, že vinu za zlyhanie projektu nesie ministerstvo energetiky USA, ktoré nevybavilo sľúbenú podporu pre záujemcov o malé veterné technológie a nezabezpečilo sľúbené dotované výkupné ceny tak ako boli podporované fotovoltaické panely. Ale ani tak to nevzdali.
"Sme stále otvorení pre diskusiu," povedal Adams. „Sme etablovaní v štyridsiatich krajinách“. A ani politici to nevzdali. Minister energetiky provincie Ontario v Kanade síce označil okolnosti zániku projektu za „veľmi nešťastné“, ale perspektíva stať sa svetový lídrom v malej veternej energetike tu vraj stále je. „Uvidíte mnoho firiem ktoré sem prídu a budú rásť“, povedal.
Medzi spomínanými štyridsiatimi krajinami kde sa Windtronics etablovali boli asi aj Čechy a Slovensko. Reg Adams nešetril aktivitou (kto by sa staral keď je tu štedrá dotácia) a nejakým riadením osudu sa dostal do českého Trutnova. Spolu so starostom Trutnova Ivanom Adamcom zvažovali, že tam postavia továreň s päťdesiatimi zamestnancami...
U nás predstavila tento patent spoločnosť RUDIMAR na Agrokomplexe v roku 2011. Navštívil som inkognito ich stánok a nevdojak som sa stal účastníkom debaty, kde problematiky pomerne znalý návštevník spochybňoval prezentované údaje. Odpoveď zástupcu firmy Rudimar ma vôbec neprekvapila. „Vy ste asi zamestnanec Slovenský ch elektrární, že..?
Rudimar ten vynález prezentoval na svojom sídle vo Vrakuni, nejakú dobu tam pôsobil ako statický pútač, neviem či je tam ešte aj dnes.

PRÍPAD MAGLEV, ENVIRO ENERGIES a DELTA
Magnetická levitácia je (asi) ten pojem, ktorý každý laik prijíma úplne zbožne a odovzdane. Mne to však v súvislosti s veternou energetikou a hlavne s nepodareným Savoniusovým rotorom s plastovými lopatkami tvarovanými do pyramídy nič nehovorí. Inžinierska výzva MAG-LEVu vraj spočíva „...vo veternej turbíne malých rozmerov schopnej dlhoročnej služby v strešnej montáži do mestských podmienok.“ Trojlopatková konštrukcia s listami vyrobenými z recyklovaného PET plastiku (ako fľaše na balenú vodu) vraj znižuje výrobné náklady a minimalizuje vplyvy na životné prostredie.
Tak som skúmal kde sú tie čary. Je to vraj dané tým, že „...v dostatočnom množstve môžu byť rovnako účinné pre miesta, v ktorých sú veľké turbíny nepraktické,“
Najviac ma prekvapil (a skoro prekotil) údaj o tom že vraj „Tieto turbíny pracujú až do rýchlosti vetra 90 mph (144 km/h, 40 m/s) a potom ich elektromagnetická brzda zastaví, aby nedošlo k poškodeniu hardvéru turbíny.“
Príbeh senzačného stroja sa začína lámať po zistení, že proti vynálezcovi pôvodného MAGLEVu menom James Alan Rowan bola podaná v roku 2013 v štáte Južná Karolína, USA žaloba pre podvod. V žalobe sú uvedené všetky dezinformácie ktorými dotyčný svoj vynález predstavoval a vylákal dopredu od ľudí nemalé peniaze. Hrozí mu 2x20 rokov väzenia...
Vynález však žije ďalej svoj bohatý život aj dnes. James Rowan získal posilu. Ed Begley, hollywodský herec a enviro aktivista predstavuje 5 kW model s plochou 4,7 m2 i naďalej aj napriek súdnemu procesu s jeho tvorcom. Fantázia ho ženie do absurdností, keď predstavuje monštrózne stroje inštalované na špici Empire State Buldingu či nad hlavou Sochy slobody....
A príbeh som objavil aj v Maďarsku a bude určite aj v iných zemiach. A nakoniec sa dostal aj na Slovensko aj priamo ku mne...
ZÁZRAK MENOM „DELTA“
To čo vám teraz predstavím je posledný výkrik tej virtuálnej ponuky, ktorý tromfne všetko čo tu doteraz bolo. Monštrum podobné miešačke na betón s plochou 4,7 m2 (rovnaká plocha ako v predošlom) využíva princípy, citujem z prospektu: „využíva smršťové krútenie pozdĺž osi rotora pre riedenie a odstránenie mechanickej záťaže na os turbíny, čo je dôležité pre životnosť- tento účinok nebol pozorovaný na svetových analogických zariadeniach podobného typu...“
To „smršťové krútenie“ ma zaujalo najviac. Pokusil som sa ho vygúgliť, ale doviedlo ma to len k nejakému historickému záznamu tragickej smršte pod Vršatcom. A čo nie je v Googli, neexistuje!
Tak si dovoľujem súhlasiť aspoň s poslednou časťou výroku - takýto jav určite nebol nikdy na šírom svete pozorovaný, ktorý idiot by sa tým zaoberal. Ale ináč pre to platí známy výrok, že to by nemý nepovedal ani keby ste mu rozbili hubu...
Alebo magnetická levitácia bude asi to „smršťové krútenie“. Konečne som sa dovzdelal. Po ukončení skúšok a následnej certifikácii sa bude celý „systém“ predávať v celej Únii spolu s LiFe akubatériou 300 Ah. Ročne vyrobí až 25 MWh, štartovacia rýchlosť 0,5-1 m/s. Plánuje sa predávať po 5000 €, samotná baterka stojí asi 4000 €. Nuž nekúp to!!!
Je to údajne patent z Ukrajiny, aspoň jeden z majiteľov firmy Denis Fisenko je odtiaľ. Priame biznis prepojenie s Alanom Rowanom a jeho kompániami som síce nenašiel, ale skúsim dedukovať s odvolaním na moje skúsenosti zo slovenského podnikateľského prostredia. V jednej firme na Slovensku sa nejakým spôsobom o tom patente dozvedeli a nadobudli dojem, že ide skutočne o nový prevratný objav. To je bežný typ chovania slovenských podnikavcov. Mám skúsenosti s jedným čo kúpil v Číne stroj na recyklovanie pneumatík, vyhodil za to cez 200 000,- € a teraz sa ho márne snaží legalizovať. Zo začiatku tajil všetko, aby sme mu náhodou ten nápad neukradli... (Pritom takéto produkty vyrába a ponúka skoro každý druhý Číňan). Ďalší zase kúpil veterné čerpadlo AERMOTOR za cca.10 000,-USD a kvôli utajeniu mi nechcel ukázať ani firemné prospekty. Musel som si ich stiahnuť z internetu.
Títo teraz chcú na celý podvod nalákať iných chamtivých špekulantov a nejako zaplátať svoje straty. Na internetovej stránke mali výzvu „TO LEARN MORE, CONTACT US TODAY... (Ak chceš vedieť viac kontaktuj NÁS OKAMŽITE a získaj viac INFORMÁCII O NAŠOM ÚŽASNOM PRODUKTE)“, ale po kontakte poslali iba lakonický odkaz (2015) „...momentálne je turbína vo vývoji - druhý prototyp a testuje sa v testovacom zariadení. Hľadáme veľkých investorov, pre retailový trh ešte nie je pripravená“.
Ak to všetko spočítame, trvá to od vynálezu dodnes od roku 2006 už dvanásť rokov a stálo to podľa ich tvrdení už viac ako 100 000,-€ (???). Len tí veľkí investori sa nejako nehrnú. A to aj napriek ďalším bombastickým predpokladom, citujem ďalej z ich stránky „predstavujeme ekologicky čistú transformáciu kinetickej energie vetra na elektrickú energiu, ...vynález predstavuje efektívnu, ľahkú, univerzálnu, modulárnu veternú turbínu... alebo ...turbína vyhovuje všetkým existujúcim normám a predpisom...“ .
A ďalej sľubujú aj “Superiority and uniqueness (nadradenosť a unikátnosť)“. Už chýba len pertinaxový karburátor a radiálne ostrekovanie čelného skla...
Celý patent je pritom nepodarený rotor typu Savonius, ktorý je jedným z najmenej účinných veterných pohonov. Aj ten najlepší stroj na svete so zametanou plochou 4,7 m2 by mal maximálny výkon cca 250 W a ročne by (možno)vyprodukoval zanedbateľných 100 kWh. Savoniusove rotory sa na produkciu el. energie jednoducho nehodia a tento sa nehodí úplne na nič...
A keď som si už myslel, že tento nezmysel mám za sebou dostal som v roku 2015 mail z Ukrajiny. Investičná spoločnosť hľadala výrobcu 100 kusov tohto nezmyslu, podľa rozmerov išlo o rovnaký „projekt“. Ponúkali zabezpečený odbyt všetkých kusov do Mongolska (čo najďalej).
Prvé mi napadlo prečo nehľadajú výrobcu doma na Ukrajine, tam by to bolo omnoho lacnejšie. Ale to ma prešlo keď som si uvedomil, že týmto sa len uzatvára prvý prelet nad kukučkiným hniezdom. Za pol roka sa to vrátilo cielene ku mne už druhý krát, tretí pokus očakávam čo najskôr...
TUNEL BMW a VETERNÁ ENERGIA

A podobné nové príbehy sa pravidelne objavujú približne každý mesiac. Pred časom ma oslovil vynálezca, ktorý mal predstavu o tom, ako sa v aerodynamickom tuneli dá množiť energia.
Na internete (kde ináč) našiel články o tom, že v aerodynamickom tuneli BMW v Mníchove ventilátor s príkonom 4 MW rozprúdi vzduch v rúre tunela na rýchlosť okolo 100 m/s, pri ktorej by veterná turbína dala výkon asi 250 MW/m2. Dal si to už posúdiť vedcom atď. Nevedel som mu vysvetliť, že si pletie energiu prúdiaceho vzduchu s výkonom, ktorý je treba k jej udržaniu. A že ten obiehajúci vzduch je niečo ako zotrvačník, v ktorom sa môže i slabým motorom naakumulovať veľa energie bez porušenia zákona o zachovaní energie. Výkon a energia nie sú jednoducho rovnaké pojmy a nedajú sa zamieňať. Bol tvrdý a neprístupný, hodlal zvolať tlačovú konferenciu a chcel ma tam mať. Nemal som záujem a ktovie ako sa zachovali tí v BMW, keď im oznámil akú premrhali šancu...
PATENTY a VYNÁLEZY
Aby sme nekrivdili skutočným patentovaným vynálezom, objasníme si aspoň zásady, o čo ide pri „patentovaní“ čohokoľvek. Patentový úrad skúma iba novosť prihláseného predmetu v podstate tak, že porovnáva predmet patentovej prihlášky či prihlášky úžitkového vzoru s už existujúcimi patentmi či vzormi vo svojich registroch. V žiadnom prípade neskúma technické vlastnosti či ekonomické parametre predmetu prihlášky, nemá na to ľudí ani prostriedky a nie je to ani cieľom jeho práce. Takže ten komu udelia patent alebo vzor sa iba dozvedel, že nikto iný predtým takú zhodnú prihlášku nepodal. Má dokument, ktorým sa môže brániť proti všetkým ktorí na patentový úrad prídu čo i minútu po ňom alebo by takýto predmet začali využívať.
Tak sa stáva, že podobné nezmysly dostanú takúto „ochranu“ pomerne ľahko. Je veľmi malá pravdepodobnosť, žeby už niekto iný podobný nezmysel prihlásil, lebo každý je svojim spôsobom unikátna hlúposť. Skoro vždy ide o neužitočné a nefunkčné princípy a možnosť že by to niekto využíval je nulová.
„Ochrana“ vynálezu či úžitkového vzoru je často zneužívaná na vytvorenie zdania pre náhodných záujemcov, že predmet vynálezu je niečo výnimočné čo nemá obdoby v doterajšom stave techniky. Paradoxne to znamená a v prípade veterno energetických strojov je to skoro stopercentne prvý identifikátor niečoho neužitočného či zbytočného.
PREDMETY RIEŠENÍ
Typickým znakom takýchto „patentov“ v oblasti veterných turbín je, že sa zameriavajú na riešenie problematiky, ktorá buď prakticky neexistuje, je riešená iným oveľa účinnejším spôsobom a hlavne ju autor nie dosť dobre chápe. Poväčšine sa venujú turbínam so zvislou osou otáčania (VAWT), tam sa podľa nich riešenia skutočne vyžadujú. V ďalšom uvádzam niektoré náhodne vybrané argumentácie a doslovné citácie, na ktoré sa prihlášky patentov v takýchto prípadoch odvolávajú:
- Savoniusov rotor má veľké vírenie
-otočný kryt zvyšuje výkon vertikálneho rotora
-dokáže využiť nielen kinetickú energiu vetra, ale aj dynamický tlak vo vstupnom otvore (kryte)
-nosný hriadeľ pevne uchytený pod povrchom zeme
-zvislá zložka vetra sa pritom vôbec neberie do úvahy
-vylepšujú predchádzajúce konštrukcie
-vzhľadom k značnej hmotnosti je problematické reagovať na časté zmeny vetra
najčastejšie používané turbíny typu HAWT na to, aby sa otáčali potrebujú rýchlosť vetra nad 3 m/s, a na výrobu energie ešte vyššiu, vydávajú infrazvuk, akustický hluk, odhadzujú ľad, vyžadujú veľkú výšku nad terénom, sú citlivé na turbulencie
-veterná turbína so zvislou osou otáčania je správnou voľbou pre zásobovanie elektrickou energiou ekonomicky a nezávisle po celý rok.
-jedinečnosť turbíny je založená na inovatívnom systéme kombinácie rotora a lopatiek statora, ktorý umožňuje maximálny zisk energie aj pri najnižších rýchlostiach vetra.
- robustná konštrukcia – dvojité ložisko osi rotora
- bezpečné pre človeka a zvieratá – žiadne rotačné časti nie sú otvorené
A tak ďalej, nejako to sortírovať či komentovať nemá zmysel. Na Slovensku takýchto prihlášok nie je veľa, v Česku ich je omnoho viac.
ZÁVER
Dalo by sa pokračovať donekonečna, ale je nad moje sily to nejako systematicky a synteticky uzatvoriť. Na záver uvádzam komentár, ktorý na moju adresu jeden obdivovateľ paralelnej fyziky a internetový veriaci, keď som sa kriticky vyjadril k nemu propagovaným a obdivovaným nezmyslom na stránke http://infinitysav.com/ , zaoberajúcej sa s "novými technológiami na výrobu elektriny a tepla":
Na strankach a videich jsou videt realne veci z realnych soucastek stvorene realnymi lidmi. Pokud projdeme na youtube videa infinity.sav, je videt, ze poradaji prezentace, kde si zajemci muzou dane technologie overit a "osahat". Vzhledem k poctu lidi na prezentacich pochybuju, ze by bylo mozne osalit tolik lidi najednou. Doba se pomalu meni a tyto technologie nelze drzet pod poklickou vecne. Ruznych skeptiku, samozvanych odborniku a pochybovacu se bohuzel vzdycky najde dost.
Nepochybujem o tom, že dotyčný zaradil sám seba do kategórie rozhľadených a vzdelaných a ja som v tej kategórii „skeptiku, samozvanych odborniku a pochybovacu“. Pokúšam sa s tým vyrovnať. Ide to ťažko, lebo s takýmito sa nedá diskutovať a ani bojovať.