Ujca. Domorodec, vo vaťáku, klobúku a neviem koľko promile na ceste. Tento pán je preslávený mnohými príbehmi na hranici života a smrti. Dokonca sa o ňom hovorí, že nie je na uhlíkovej báze, toľko znesie. Podľa mňa je iba z drsného kraja.
Všetci vedieme vášnivé debaty, takže je v miestnosti hluk jak na futbalovom štadióne. V tom si spomeniem na podpivník na ktorom som čítal niečo také ako že po koľkátom pive vystrkujete rožky. Od kamaráta som nedávno dostal presvedčivú odpoveď, že po ôsmom. Rozhodnem sa preskúšať ujca. „Ujco, ujco! Po koľkátom poldeci vystrkujete rožky?!" - pýtam sa nadržane a ožrane. „Po sedemnáctem." - odpovedá triezvo s úsmevom. V tom v miestnosti akoby uťalo. Všetci na neho divoko pozerajú, neistí tým, čo práve počuli. Zahambene sa pozerám na dno svojho poldecáku. Vlastne je to dvojdecák.
„Nalejte mi lebo už idem." - hovorí ujco ale vôbec sa nepostaví, iba nastavuje svoj dvojdecák.
„To koľko ich musí vy***** aby bol na******?" - pýta sa ma kamarát s úžasom. „No keď po sedemnáctem ešte len začína vystrkovať rožky tak možno po takom tridsiatom - štyridsiatom už má nakúpené." Drsný kraj je drsný kraj.
