Stála si na rázcestí

Ty plačeš, ona zmizla,

ktovie s kým a ktovie kam,

tvojim otázkam sa vyhla,

tvojim výčitkám.

Skladáš v hlave myšlienky

a otázky tisíc krát prebrané....

Stála si na rázcestí,

bol pred tebou svet,

zo zovretých pästí,

vypadol ti kvet....

Zrazu som ostal posledný,

pre mňa miesto v srdci niet,

už nie som blázon zbláznený,

kde sa podel význam tvojich viet.

Deň po dni sa míňa

a ona už na teba nemyslí....

Stála si na rázcestí,

bol pred tebou svet,

zo zovretých pästí,

vypadol ti kvet,

zabudla si na mňa viem,

ja na teba nie,

možno na mňa myslíš, snáď,

a tak prosím, prosím, rýchlo sa mi vráť...