Prvá exkurzia viedla do výrobne tradičných tureckých kobercov (koberciareň). Po česky hovoriaci sprievodca previedol účastníkom výrobou kobercov od samotného spracovania vlákna, cez farbenie až po následné tkanie. Ukážky vykonávali tiež po česky hovoriaci figuranti, vraj zamestnanci koberciarne. Počas prehliadky sa dozvedeli, že sa nachádzajú v sociálne zodpovednom podniku, ktorý zamestnáva množstvo žien z inak chudobného regiónu a ich činnosť podporuje aj turecká vláda. Po skončení exkurzie „odchytili“ dovolenkárov zamestnanci koberciarne a každému začali individuálne prezentovať výrobky.
Spotrebiteľka sa pred sprievodkyňou vyjadrila, že má úspory, ktoré chce investovať do šperkov alebo do kúpy „investičného“ koberca. Zhodou okolností si ju do kancelárie pozval samotný riaditeľ koberciarne. Prítomná bola aj jeho manželka a tlmočník. Rozprávali o čom inom – o kobercoch. Spotrebiteľka sa v problematike vyznala a keďže bola riaditeľovi sympatická, ukázal jej výnimočný kúsok, ktorý len tak niekomu neukazuje.

Jednalo sa o historický, ručne vyrábaný koberec v hodnote 6000 €, ale vďaka podpore tureckej vlády a úľavám na daniach jej ho ponúkli za 4000 €.

Po ďalšom presviedčaní a pripomenutí, že ak si ho nekúpi teraz, bude musieť kvôli exportným obmedzeniam kobercov čakať ďalší rok sa rozhodla pre kúpu. Keďže spotrebiteľka nemala so sebou na dovolenke dostatok peňazí, riaditeľ koberciarne navrhol, že postačí zaplatenie zálohy 500 € a po návrate domov doplatí zvyšnú časť kúpnej ceny a oni jej koberec následne doručia domov na Slovensko. Spotrebiteľka zistila, že má pri sebe 300 €, a tak sa dohodli, že zaplatí aspoň túto sumu. Nasledovali „papierovačky“ a zaplatenie zálohy. Aby mala istotu, že jej doručia ňou objednaný koberec umožnili jej ho z druhej strany podpísať.
Po návrate na Slovensko a uhradení doplatku bankovým prevodom jej kuriér doručil zásielku. Rozbalila ju a zostala v nemom úžase. Koberec sa výrazne odlišoval od objednaného, a to nielen farebne, ale aj kvalitou vypracovania. Podpis na druhej strane nahradilo pravdepodobne výrobné číslo. Veď porovnajte sami.


Ihneď telefonovala do koberciarne. Ospravedlnili sa jej, že je im je to ľúto a že sa stala chyba. Ako riešenie navrhli výrobu nového koberca, avšak trvalo by to 12 mesiacov, no s tým nesúhlasila. Následne ukončili rozhovor s tým, že sa jej ozvú. Kontaktovala cestovnú agentúru, ktorá ju informovala, že to je prvý prípad a s ničím podobným sa v minulosti nestretli. Cez túto agentúru cestovali minimálne 3 spotrebitelia, ktorí sa na nás obrátili s podobnými problémami.
Keďže Turecko nie je v EÚ, v takýchto prípadoch nemôžeme spotrebiteľom poskytnúť asistenciu. Ak sa v programe zájazdu vyskytnú exkurzie do podobných podnikov, odporúčame dovolenkárom, aby boli primerane obozretní, keďže vymožiteľnosť práva v takýchto cezhraničných sporoch s predávajúcimi mimo EÚ je obtiažnejšia. Podľa nám dostupných informácií aj turecké právo chráni spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo obchodné priestorov predávajúceho. Spotrebiteľ môže od zmluvy odstúpiť do 7 dní od dodania tovaru, pričom na túto možnosť musí byť písomne upozornený. Ak vám nevydali písomné poučenie, možnosť odstúpenia od zmluvy zo strany spotrebiteľa by nemala byť časovo ohraničená. Vzťahuje sa to aj na zmluvy uzatvorené v továrňach či obchodoch, ak je spotrebiteľ do priestorov privezený v rámci zájazdu organizovaného cestovnou kanceláriou, ktorá s tureckým predajcom spolupracuje. Čiže ak ste sa už do podobnej situácie, neváhajte a určite odstúpte od zmluvy písomnou formou a domáhajte vrátenia kúpnej ceny, ako aj zálohy.
Aj minulý rok sme prostredníctvom denníka SME o obchodných praktikách informovali. Keďže tento rok evidujeme zvýšený počet podobných problémov, chceli sme na ne upozorniť aj touto cestou.
Pavel Pavlovkin